Domáce násilie aj závislosť na mužoch. Ženy z osád sa rozhodli pre zmenu

, , , , , ,

Učiť sa byť nezávislou, prečo je dôležité vzdelanie alebo ako komunikovať so samosprávami. Občianske združenie In Minorita s podporou programu Demokracia a ľudské práva učí rómske ženy stáť na vlastných nohách a zmeniť svoj osud.

„Na začiatku bolo dosť náročné pracovať so ženami  z našej rómskej osady. Neboli zvyknuté sa stretávať, preto sme začínali s ručnými prácami, postupne sme sa otvárali aj témy, ktoré boli náročnejšie,“ opisuje Petra Husárová z Komunitného centra v obci Varhaňovce pri Prešove.

Pri pletení košíkov, vyšívaní alebo maľovaní vajíčok si postupne vybudovala dôveru miestnych žien. V dedine žije približne tisíc Rómov a tvoria približne 70 percent z celkovej populácie obce. Drvivá väčšina z nich je nezamestnaná.

Postupne sa od zábavy dostali popri práci aj k vážnym témam. „Momentálne preberáme domáce násilie,“ dodala Petra Husárová, ktorá druhý rok pôsobí v projekte občianskeho združenia In Minorita s názvom Občianska participácia rómskych žien. Jeho cieľom je postupne zlepšovať postavenie Rómiek žijúcich v rómskych osadách.

Zatiaľ čo vo väčšinovej spoločnosti sa odhaduje, že týraná je každá piata žena, u Rómiek z osád je to podľa vládneho dokumentu každá druhá.

Na okraji

„Znásilnená rómska žena často musí zostať so svojím násilníkom. Väčšou hanbou je nebyť pannou a nebyť vydatá, ako žiť s násilníkom,“ píše sa v správe o diskriminácii žien na Slovensku, ktorú minulý rok prerokovala vláda.

Výskum životných podmienok rómskych domácností Rozvojového programu Organizácie spojených národov ukázal aj to, že zamestnanosť žien v segregovaných komunitách bola o polovicu nižšia ako pri mužoch a 4 až 5-krát nižšia v porovnaní so ženami z majority.

10369881_769509659775053_3726166373558033267_n[1]

Sociálne vylúčenie Rómiek ich dostáva do závislosti od svojich mužov a dostávajú sa do blúdneho kruhu chudoby. Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied vlani upozornil, že ženy v osadách porodia priemerne štyri až päť detí. Vzdelané a zamestnané rómske ženy majú v priemere o dve deti menej. Chudoba tak najviac ovplyvňuje pôrodnosť v osadách. Čím je rodina chudobnejšia, tým má viac detí.

„Chceli sme podporiť komunity, kde už sa niečo deje – kde sú aktívne ďalšie neziskové organizácie, pôsobia tam cirkvi alebo sú tam aktívne obecné úrady či školy. S odstupom času sa dá povedať, že v komunitách nastáva postupná zmena, i keď, samozrejme, nie plošne,“ vysvetlila výber regiónov do projektu etnologička Zuzana Kumanová z občianskeho združenia In Minorita.

Odštartovali ho v štyroch  obciach pri Košiciach a Prešove: Vtáčkovce, Kecerovce, Varhaňovce a Rankovce, a v lokalitách Mojmírovce a Zbehy v okrese Nitra.

Podľa Kumanovej sa snažili pri tvorbe projektu zamerať aktivity na témy, ktoré samotné ženy z regiónov považovali za dôležité.

Osveta sa šírili najmä formou rozprávania sa a príbehov, podobne, ako to funguje v rómskych komunitách po stáročia.

„V priebehu dvadsiatich mesiacov realizácie projektu odpracovali ženy viac ako 6-tisíc hodín. Venovali sa ženám a ich deťom, ktoré pomáhali doučovať, nacvičovali rôzne programy, šírili osvetu, alebo sa venovali ručným prácam,“ opísala úlohy aktívnych Rómiek v komunite.

Niekedy stačí málo

Ďalšou zo žien, ktoré sa zapojili do projektu bola aj Dana Bandryová z Mojmíroviec. Situácia Rómov je tam lepšia ako na východe republiky. „Boli sme zvyknutí stretávať sa, ale s projektom prišla pravidelnosť a mohli sme sa venovať aj témam, na ktoré dovtedy nebol čas,“ myslí si. Kľúčová bola podľa nej práve téma násilia v rodinách.

„Potešilo ma, ako niekedy stačí málo, aby sa ženám dostalo pomoci, dokonca niekde zabralo dobré slovo, rozhovor či pocit spolupatričnosti,“ doplnila.

Ženy zapojené do projektu absolvovali desať dní neformálneho vzdelávania, počas ktorého sa učili o feminizácii, rómskych dejinách, ale i o tom, ako funguje samospráva a čo môžu zmeniť.

Jednou z výziev bolo pre nich pripravenie malých projektov pre svoje komunity, ktoré by mohli samy presadiť.

IMG_3158

Anketa:

Otázka: Čo bolo na projekte najzaujímavejšie?

Mgr. Gabriela Gáborová – Vtáčkovce: „Najzaujímavejšie na projekte boli workshopy  o živote a histórii Rómov. Mnoho ľudí v osadách sa nezamýšľa nad svojou históriou, napríklad rómsky holokaust bol v obci veľkou neznámou.  Pre mňa zostane nezabudnuteľná  návšteva v Európskom parlamente.“

Mgr. Ildiko Gorová  – Vtáčkovce:  „Počas vzdelávania som sa veľa naučila z rôznych oblastí, napríklad aj o obecnej samospráve, komunálnej politike a politickom systéme u nás.  Pre mňa bola nezabudnuteľná návšteva slovenského parlamentu.“

Dana Bandryová – Mojmírovce: „V našej lokalite boli ženy zvyknuté sa stretávať, s projektom prišla pravidelnosť.  Aj pre mňa téma domáceho násilia bola nová. Vyhovoval mi spôsob vzdelávania, naučila som sa, že žiadna otázka nie je zbytočná.“

Petra Husárová – Varhaňovce

„Prínosom pre mňa bolo, že som dostala priestor viesť nejakú skupinu žien. Musela som sa naučiť pozerať na svet tak trochu ich očami, aby som ich vedela pochopiť. Za tie dva roky, čo som v projekte, sa udialo veľa pozitívnych  zmien v mojom živote, skončila som strednú školu, zmenila zamestnanie…. To, čo som sa naučila v projekte, mi pomohlo tieto zmeny uskutočniť.“

Amália Turtáková – Rankovce

„Záujem o aktivity bol spočiatku v našej obci malý, ale postupne sa to zmenilo. Ženy sa najradšej venovali ručným prácam a pri tom sme sa veľa zhovárali. Veľa sme sa smiali, i plakali, organizovali výlety pre ženy a deti a všetko si museli zabezpečiť samy. Na komunitných aktivitách sa dovtedy stretávali iba mamičky s malými deťmi, ale v tomto projekte boli zapojené aj staršie ženy. Hodnotím to ako veľké plus, pretože aj staršie ženy sa chcú stretávať a môžu odovzdať veľa svojich životných skúseností. Pozitívom pre mňa bolo, že som sa s nimi naučila komunikovať.“

Autor/ka: Rudolf Sivý 21.09.2015

Aktuality