Dizajnfórum: V Drienovci sa dostanete do iného sveta

, ,

Manželský pár Jana Zitová a fotograf Vladimír Vološin dvanásť rokov prevádzkujú v Drienovci pri Košiciach netradičnú umeleckú farmu.

Prevádzkujú múzeum ceruziek, malé múzeum fotoaparátov, rómsku galériu, z miestnej školy k ním chodia deti na hodiny výtvarnej výchovy a pomáhajú Rómom integrovať sa do spoločnosti.

Rómovia v Drienovci tvoria necelú polovicu z populácie obce, časť z nich žije v obci, problémová komunity v osade za ňou.

Dvojtisícová obec sa pred takmer dvomi rokmi zviditeľnila rozsiahlou policajnou raziou.

V Drienovci zadržali dvoch mužov, ktorí mali na policajtov zaútočiť sekerou, súd tomu neuveril.

V neďalekej Moldave nad Bodvou zase uskutočnili zásah, ktorý vyvolal veľký ohlas a dodnes ho rieši Generálna prokuratúra.

Päťmetrová ceruzka, staré poľské filmové plagáty, farebné stoličky vyrobené z odpadu. To všetko privíta návštevníkov a najmä deti hneď po príchode na Artfarmu.

„Tak bláznivý priestor, ako je u nás, to sa tak ľahko nevidí,“ žartuje o svojom príbytku Jana Zitová a dodáva: „Máme tu vypracovaný systém, otvoríte bránu a dostanete sa do iného sveta.“

„Hľadali sme dom mimo mesta, kde by sme mohli tvoriť podľa našich predstáv, dostatočne veľký sme našli v Drienovci,“ spomína si Vološkin na prisťahovanie sa do obce pred vyše dvanástimi rokmi.

Charizmatický manželský pár vychádza s Rómami paradoxne lepšie ako s miestnym obyvateľstvom. Najväčší rozruch spôsobili pred niekoľkými rokmi, kedy postavili tabuľu s kriedou v centre obce.

Rómovia sa pri nej združovali, zabávali sa, miestni sa zase sťažovali na hluk.

Napokon si tabuľu preniesli naspäť do dvora, kde slúži pre deti, ktoré si chcú pri odchode niečo nakresliť.

„Ešte chvíľu,“ zakričí malý rómsky chlapec v okuliaroch na mamu pri tabuli, bielou kriedou nakreslí športové auto, zapózuje na fotografiu a uteká za rodinou na ulicu.

Keď rómski rodičia videli, že ich deti si môžu vo dvore bez obmedzení kresliť, sami začali pomáhať s údržbou netradičnej umeleckej farmy.

„Mali sme jedného, ktorý sa chodil už o ôsmej ráno pýtať, čo by mohol urobiť,“ odmieta Vološin, že by Rómovia nechceli pracovať, pomohli aj aktivačné práce.

Dávku v hmotnej núdzi si k ním chodia odpracovať i Rómovia zo spomínanej osady Budulovská v Moldave nad Bodvou.

Nie vždy ale riešia iba úsmevné a priateľské situácie, umením často zjemňujú tvrdú realitu žitia v chudobe niektorých rodín.

Vološin nám opisuje príbeh rómskeho chlapca, ktorý spáva iba na slame a k ním si chodí pomáhať, aby mal, čo jesť. Otec sa mu obesil, matka podľahla alkoholu.

Zo začiatku sa stalo, že im niečo zmizlo, naučili sa to ale riešiť spoločným dohovorom.

„Raz mi zmizol fotoaparát, tak som išiel do osady a o niekoľko hodín mi ho Rómovia prišli vrátiť.“

Podobnú skúsenosť mali aj, keď ich prišiel navštíviť syn s rodinou.

„Zaparkovali auto pri škole, potom sme našli iba rozbité sklo a chýbala detská autosedačka,“ spomína si fotograf. Večer im miestni Rómovia zabúchali na bránu aj so zmiznutou autosedačkou. Našli ju až v Moldave.

Do dvora už deväť rokov chodí so svojimi deťmi aj päťdesiatnička Ivana. Zitkovú teší, že Artfarmu si Rómovia obľúbili, tri dcéry Ivany tam chodia aj so svojimi malými deťmi.

„Zvykli sme si, je to lepšie, akoby sedeli boli doma alebo chodili hore do osady,“ hovorí Ivana hanblivým hlasom.

Veľkým problémom tamojších detí z osád je slovenčina. Väčšina z nich hovorí iba rómčinou alebo maďarčinou.

Po dvore sú preto rozmiestnené aj krátke opisy jednotlivých umeleckých smerov a profily umelcov v slovenskom jazyku. Deti sa tak hravou formou učia aj jazyk, učiteľky z miestnej školy tam chodia so žiakmi na hodiny výtvarnej výchovy.

Autor/ka: Rudolf Sivý 10.06.2015

Aktuality