Slovensko sa stále nevyrovnalo so svojou minulosťou, upozorňuje EDAH

, , , , ,

Na Slovensku im chýbali vzdelávacie materiály, ktoré by sa venovali téme holokaustu z pohľadu Slovenska. Občianske združenie EDAH sa v rámci projektu podporeného Programom Demokracia a ľudské práva rozhodlo pripraviť prvý ucelený materiál o holokauste na Slovensku.

„Z našich skúseností samozrejme vieme, že len takéto materiály nestačia. Keď vydáte knihu, veľmi málo študentov sa len tak pustí ju čítať. Na druhej strane ani nemôžete tú knihu len tak položiť pred učiteľa a povedať, že teraz to využívajte ako učebný materiál. Nielen študenti, ale aj učitelia sú pohodlní. Aj s nimi je to tak, že každého zaujíma niečo iné a niekoho nezaujíma nič, len odučiť ten predmet,“ vysvetľuje Martin Korčok z EDAH.

Projekt Seredské svedectvá preto doplnili aj krátke filmy s výpoveďami preživších a špecializované semináre pre pedagógov. Dnes EDAH pracuje s približne 130 učiteľmi a učiteľkami, spolupracuje s organizáciou Yad Vashem a viacerými krajinami, ako napr. so Švajčiarskom, Izraelom, Kanadou, Českou republikou a vďaka grantu na bilaterálnu spoluprácu aj s Nórskom.

Na základe výskumu ste vyhodnotili, že deti a mladí ľudia nemajú dostatok informácií o téme holokaustu na Slovensku. Sú to aj učitelia, ktorí cítia nedostatok v učebných materiáloch?

Slovensko má jedno veľké špecifikum, ktoré každý, kto sa venuje vzdelávaniu v oblasti II. svetovej vojny, pociťuje. Ja osobne si myslím, nech sa budeme akokoľvek klamať, že Slovensko sa stále nevyrovnalo so svojou minulosťou. Veľmi veľký problém je v tom, že krajinu v tom období viedol ako prezident rímskokatolícky kňaz. Postavenie rímskokatolíckej cirkvi na našom území je stále veľmi silné. Nehovorím, že všetci, ale časť cirkvi sa snaží toho človeka nejakým spôsobom očistiť, pritom je neodškriepiteľným faktom, že ten človek bol právoplatne odsúdený ako vojnový zločinec. Toto je len jedna z tých vecí, o ktorých by som mohol rozprávať. A kým sa s týmto nevyrovnáme, nikdy sa nebudeme môcť plnohodnotne venovať výučbe holokaustu a II. svetovej vojny. Samozrejme, aj učiteľ je človek, vychádza z nejakého prostredia, taktiež má svoje názory a nie všetci sa stotožňujú s tým, čo s EDAH robíme.

Na Slovensku sú inštitúcie, ktoré sa venujú velebeniu Slovenského štátu a očisteniu niektorých vojnových zločincov. To sa deje na vysokej úrovni našej spoločnosti, ba niektorí z tých ľudí majú veľký vplyv na samotnú výučbu a tvorbu vzdelávacích materiálov. Považujem veľký krok vpred, že sa nám podarilo vydať doplnkové učebné texty Riešenie židovskej otázky na Slovensku v rokoch 1938-1945. Ak sa pozriete do našich školských učebníc, nikde nenájdete, čo konkrétne sa dialo so Židmi na našom území počas holokaustu. A keď sa píše o ich vraždení, tak len na území okupovaného Poľska a Nacistického Nemecka. Akoby sa holokaust samotného Slovenska netýkal, alebo ako keby sa fyzické prenasledovanie, likvidácia týchto ľudí, vôbec netýkala územia Slovenska. Ale ona sa týkala a na to treba poukázať. Kým sa nevyrovnáme s touto časťou histórie a nenalejeme si čistú vodu do pohára, nemôžeme pokračovať ďalej. A nám ide o to, aby sme na tieto veci poukázali. Veľký krok vpred je práve vo vydaní tejto publikácie, v tom, že bola distribuovaná do každej jednej strednej školy a gymnázia s výučbou dejepisu na celom území Slovenska.

Názov vášho projektu je Seredské svedectvá, podľa tábora, z ktorého vychádza väčšina vašich príbehov preživších a filmov.

V Seredi bol posledný tábor na území Slovenska. Bol to koncentračný tábor, ktorý tam fungoval od septembra 1944 do 31. Marca 1945 a veľká väčšina transportov, ktoré odchádzali z územia Slovenska v tom období a poslední Židia, ktorí ešte boli na území Slovenska a boli zaistení, neboli popravení na mieste a nešli cez Bratislavu alebo východné Slovensko, boli deportovaní priamo zo Serede. To znamená veľká väčšina Židov. Ani o tomto sa nevedelo a toto sme chceli taktiež dostať do povedomia ľudí, preto sme projekt nazvali Seredské svedectvá.

Ten tábor bol pôvodne založený ako pracovný.

Ten tábor bol pôvodne založený ako koncentračné stredisko Židov. V našej publikácii je rozdelené čo sú to pracovné, koncentračné a vyhladzovacie tábory, pretože veľmi veľa ľudí používa tieto pojmy nesprávne. Samozrejme je to prirodzené, lebo počujú raz že pracovný tábor, raz koncentračný tábor, raz koncentračné stredisko. To Sereď všetko bola, len tam treba rozlišovať, v ktorom období, a čo ktoré obdobie znamená.

Pracovný tábor = sústreďoval ľudí na vykonávanie nútenej práce
Koncentračný tábor = väznil odporcov nacistického režimu a nepohodlné skupiny obyvateľov, odlišované farebnými trojuholníkmi na uniformách. Väzni boli držaní v neľudských podmienkach a využívaní na otrocké práce.
Vyhladzovacie centrum = Po rozhodnutí o konečnom riešení „židovskej otázky“ v r. 1941 tieto tábory slúžili na vraždenie Židov v plynových komorách. Po transporte do tohto centra neexistovala žiadna šanca na prežitie.

Ja mám pocit, že minimálne pre mladšiu generáciu, je ten celý príbeh možno taký nepredstaviteľný a s tým, ako pamätníci starnú a postupne odchádzajú, tak sa vytráca priame svedectvo o tých udalostiach. A zamýšľam sa, či je v tom súvislosť, že koľko mladých ľudí je dnes zmanipulovaných k extrémnym postojom.

Osobne nemám pocit, že mladší ľudia sú v tejto oblasti viacej zmanipulovateľní ako iné generácie, alebo že by sa medzi mladšími ľuďmi vyššie percento prikláňalo k extrémizmu ako medzi staršími. Podľa mňa určite nie, len problém je v tom, že tá mladšia skupina ľudí to inak deklaruje, že oni sa proste niekde stretnú a deklarujú to. Kdežto tí starší to takýmto spôsobom nerobia.

Pre nás napríklad, ktorí sa tomu venujeme, je vždy väčšie riziko u tých starších, ktorí sa takýmto spôsobom nedeklarujú. Lebo ich nevieme podchytiť, nie sú pre nás takí čitateľní a nepoznáme ich natoľko, ako mladších. Títo mladší sú niekým ovplyvnení, nejakou skupinou a je dôležité meniť nielen samotných mladých, ale treba podchytiť tú skupinu, odkiaľ to tí mladí čerpajú.

To je ako s tými učiteľmi, nájdu sa aj takí, ktorí ospevujú Slovenský štát. Nejde o to, že teraz podchytíme pár z tých študentov, ktorí to podávajú ďalej, my musíme podchytiť toho učiteľa. Lebo keď podchytíte toho učiteľa, to je viac ako vysvetľovať tým študentom, ktorých on nejakým spôsobom dezinformuje. Rovnako je to aj s extrémizmom. My tu hovoríme o extrémizme mladých, lebo mladí vykrikujú a chodia na námestia, oni sú hrozbou. Ale my musíme zistiť odkiaľ, prečo a akým spôsobom sa to šíri ďalej k nim.

Seminár

Niektorí ľudia, ktorí zažili II. svetovú vojnu, hovoria o súčasnej atmosfére v spoločnosti, že im pripomína tú pred vojnou. Máte aj vy pocit, že v niečom sú tie tendencie podobné, ako sa súčasná spoločnosť stavia ku rôznym menšinám a znevýhodneným ľuďom?

Nebudem odpovedať na túto otázku priamo, lebo odpoveď nepoznám. Len keď hovoríme o týchto paralelách, je jedna veľmi dôležitá vec, na ktorej sa ľudia, ku ktorým vzhliadam, zhodujú. Počas obdobia holokaustu a druhej svetovej vojny (ale platí to na každú vojnu a genocídu) rozdeľujú spoločnosť na tri skupiny. Jedna skupina sú vykonávatelia. Druhú skupinu tvoria obete a tretiu skupinu, tú najväčšiu, tvoria ľudia, ktorí sú v úzadí. To je najväčšia skupina aj teraz, čo sa týka napríklad migrantov. Jedna skupina kričí pre migrantov, druhá skupina je proti, ale tá najväčšia skupina sú pozorovatelia. Dôležité je získať a nakloniť si tretiu skupinu ľudí, lebo tá tretia skupina ľudí, tie masy, rozhodujú o všetkom, čo sa potom udeje. Záleží len na tom, či si ich dokážu získať odporcovia, napríklad aj migračnej politiky, alebo či si ich dokážu získať tí, ktorí podávajú pomocnú ruku utečencom, ktorí sem prichádzajú.

Sú to také osobné úvahy, do ktorých by som nerád išiel hlboko, ale v každom prípade musím povedať, že situácia, v ktorej teraz žijeme, je veľmi znepokojujúca. A práve preto je veľmi prospešné poukázať na niektoré veci z minulosti a snažiť sa hľadať paralely medzi tým, čo sa kedysi udialo a k čomu možno teraz smerujeme a čo všetko aby sme vykonali pre to, aby sme tým veciam predišli, nech sa nestanú v takom merítku, ako sa stali predtým.

Autor/ka: Michaela Kučová 23.09.2015

Aktuality