V Roškovciach odmietli nábory detí do špeciálnych škôl, pomáha vlastné komunitné centrum

, , , , , ,

„Chcel by som pracovať s deťmi, je to veľmi zábavné a lepšie ako iná práca,“ hovorí s nadšením mladý tínedžer Štefan z Roškoviec pri Levoči. Rozpráva pomalšie a potichu, akoby sa hanbil odkiaľ pochádza.

Roškovce sú rómska osada pri obci Doľany, kde žije viac ako štyristo ľudí, z toho 70 percent tvorí rómska komunita.

Väčšina z nich žije na kopci za dedinou v podmienkach ako z krajín tretieho sveta. V minulosti žili v Roškovciach aj ľudia z majority, posledná žena odišla pred deviatimi rokmi. Odvtedy lokalita chátra a Doľany sa postupne rozdeľujú na rómsku a nerómsku časť.

Štefan patril do tej prvej, v detstve ho automaticky pri nábore zaradili do špeciálnej školy. Po jej skončení nastúpil na učilište v Levoči, aby sa vyučil za čalúnnika. Po roku to vzdal, niekoľko mesiacov strávil doma.

„Nebavilo ma to,“ hanblivo priznáva mladík. Rád by sa vrátil späť do školy, ale veľa možností na výber nemá. So špeciálnou školou sa na Spiši môže hlásiť iba na dva učňovské odbory: čalúnnictvo alebo obchodnú prevádzku so zameraním na služby a domáce práce.

Mladík mal šťastie. V marci ho prijali do obecnej firmy  v tri kilometre vzdialenom Spišskom Hrhove.

„Bol som sa tam spýtať, či nemajú prácu a dali mi šancu. Zo začiatku pomáham s drobnými výkopovými a murárskymi prácami,“ hovorí.  Vo voľnom čase ešte chodí pomáhať do miestneho komunitného centra, ktoré v decembri otvorila mimovládna organizácia Člověk v Tísni Slovensko. Za prácu so segregovanými Rómami získala v minulosti niekoľko prestížnych ocenení, v obci pôsobí od roku 2006.

Iné ako ostatné

Komunitné centrum v Roškovciach na prvý pohľad vyzerá, akoby tam ani nepatrilo. Je moderné, inšpiratívne, navrhnuté vyštudovanými architektmi, ktorí spolupracujú s Člověk v Tísni Slovensko.
Budovu v areáli miestnej základnej školy postavilo za tri mesiace desať miestnych Rómov, okrem stavby domu si dobrovoľníci sami vyrobili aj nábytok. Otvorili ho ešte len v decembri minulého roka, dovtedy chodili do školských tried po skončení vyučovania.

Poriadok v komunitnom centre zabezpečujú pomocou aktivačných prác. Nezamestnanosť je v obci jedným z najväčších problémov. Druhým zase vzdelanie, veľký počet deti bol zaradený do špeciálnych škôl alebo špeciálnych tried.

„S priraďovaním detí do špeciálnymi škôl bojujeme každý rok. Preto sme sa začali spolupracovať aj so Spišským Hrhovom, ktorý má vlastné neštátne diagnostické centrum,“ opisuje Petra Sláviková z Člověk v Tísni Slovensko, kde najčastejšie začína začarovaný kruh chudoby segregovaných rómskych rodín.

Úrad verejného ochrancu práv odhaduje, že jedenásť percent detí z 24-tisíc žiakov s diagnostikovaným variantom A, teda ľahkým postihnutím, presunuli do špeciálnych tried neprávom. Väčšina z nich pochádza z marginalizovaných rómskych komunít.
Počas pôsobenia minulej riaditeľky školy chodili do osady podľa slov Slávikovej robiť doslova nábor detí do špeciálnych škôl. Zmena k lepšiemu nastala pred dvomi rokmi, keď sa vymenilo vedenie školy.

Bariéry v mysliach

V súčasnosti prevádzkuje Člověk v Tísni Slovensko v obci dve komunitné centrá. Jedno je zamerané na prácu s dospelými, novopostavené zase slúži deťom po skončení vyučovania alebo cez prázdniny.  „Sú tu v uvoľnenejšom režime, majú viac priestoru na kreativitu,“ tvrdí Sláviková.

Deti sú v ňom rozdelené do skupín podľa veku, spoluprácu so školou si mimovládka pochvaľuje. „Nemusia chodiť domov zo školy s knihami, ale majú ich v komunitnom centre a doučujú sa priamo tu,“ vysvetlila.

Štefan bol jedným zo skupiny mladých Rómov, ktorý sa do nich sám prihlásil. Komunitné centrum sa postupne stáva jeho druhým domovom. Pomáhal už pri jeho výstavbe, dohliada na deti a aktívne sa zapája do workshopov, ktoré pre nich neziskovka pripravuje.

Na aktivity centra prispela aj Nadácia otvorenej spoločnosti. Z grantovej výzvy Fondu pre MVO podporila dva projekty Kto je za dverami a Správy spoza dediny. Zamerané sú na posilnenie aktívneho občianstva a búrania bariér v spoločnosti. Financujú sa z grantového programu Demokracia a ľudské práva a realizujú sa i v Spišskom Podhradí.

„Mali sme antidiskriminačné tréningy, stretnutie s mládežou i lektorku, ktorá viedla celé školenie,“ hovorí Petra Sláviková, koordinátorka komunitných centier v Roškovciach a Spišskom Podhradí.

Školenia boli vytvorené zážitkovou formou, deti majú za úlohu vytvoriť vlastné noviny a komixy, ktorými by povedali, čo sa naučili, ale aj aké sú podľa nich najčastejšie spoločenské bariéry.

Autor/ka: Rudolf Sivý 17.08.2015

Aktuality