Stopy života: Pripomenuli sme si obete prvého transportu Židov

25. marca 1942 odišiel z Popradu prvý transport židovských žien a dievčat do Osvienčimu. „Židovský kódex“ svojho času najtvrdšiu protižidovskú právnu normu v Európe, schválila vláda Slovenskej republiky 9. septembra 1941. Kódex definoval pojem židovského obyvateľstva na rasovom princípe a ďalej upravoval spoločenské, občianske, náboženské a osobné práva Židov na území Slovenska. Svojím spôsobom zavŕšil vylúčenie Židov z politického, verejného a hospodárskeho života. Slovenská vláda sa pri uskutočňovaní deportácií z územia Slovenska odvolávala na paragraf 22 tohoto kódexu, ktorý nariaďoval židovským obyvateľom vo veku 16 – 60 rokov pracovnú povinnosť pod dozorom ministerstva vnútra.* 25. marca teda odišla zo Slovenska prvá tisícka dievčat, v domienke, že idú pracovať.

O hrôzach holokaustu, ale aj paralelách v súčasnom geopolitickom dianí, o prijímaní rozhodnutí na rasovom základe, o nenávisti a jej dôsledkoch sme v pondelok 21.3. hovorili so študentkami a študentami stredných škôl z Popradu a okolia. Podujatie spojené s kultúrnym programom a vystúpením klezmer kapely Simcha sme pripravili s Múzeom židovskej kultúry a EDAH, oz.

„Podujatie hodnotím pozitívne, zmysluplne a historicky i ľudsky ako veľmi potrebné. Deportácie sa odohrávali práve z nášho mesta Poprad, dokonca priamo z areálu našej súčasnej školy, bývalých kasární. Z ľudského i morálneho hľadiska treba tento ohavný čin, ktorému dopomohla vtedajšia slovenská vláda, odsúdiť okrem iného aj preto, že slovenská vláda za každého deportovaného slovenského občana platila Nemecku 500 ríšskych mariek. Nesmieme tolerovať násilie, náboženskú a rasovú neznášanlivosť voči iným ľuďom a pripomínať túto neslávnu časť našej histórie určite treba. Preto vysoko vyzdvihujem nielen prednášku Dr. Korčoka z OZ EDAH, ale aj veľmi pôsobivé autentické výpovede očitých svedkov prezentovaných vo vidoenahrávkach. Tento spôsob interpretácie histórie je veľmi emocionálne pôsobivý a účinný,“ zhodnotil podujatie Vladimír Lajčák, riaditeľ školy.

* z knihy Michala Vaněka „Sobibor – neznáma história“