Reflexia o vzdelávaní o ľudských právach v Nórsku: Legislatíva, učebné osnovy a prax

28.03.2023 Demokracia a ľudské práva, Otvorené školy

Beate Goldschmidt-Gjerløw, doktorandka na Inštitúte sociológie a sociálnej práce na Univerzite Agder a výskumná pracovníčka na Katedre vzdelávania učiteľov a školského výskumu na Univerzite v Oslo, Nórsko.

Základné učebné osnovy

V roku 2017 bolo v Nórsku prijaté nové kurikulum pre základné a stredoškolské vzdelávanie a odbornú prípravu. Tento dokument približuje hlavné hodnoty a zásady vzdelávania. Práva detí sú v tomto kurikule explicitne vyjadrené:

Ľudské práva sú založené na ľudskej dôstojnosti a sú dôležitou súčasťou základov nášho ústavného štátu. Sú založené na univerzálnych hodnotách, ktoré sa vzťahujú na všetkých ľudí bez ohľadu na to, kto sú, odkiaľ pochádzajú a kde sa nachádzajú. Súčasťou ľudských práv je aj Dohovor OSN o právach dieťaťa, ktorý poskytuje osobitnú ochranu deťom a mladým ľuďom. Vzdelávanie a odborná príprava v Nórsku musia byť poskytované v súlade s ľudskými právami. Žiaci musia získavať poznatky o týchto právach (Nórske ministerstvo školstva a výskumu, 2017, s. 5).

Podľa môjho názoru môže tento dokument prispieť k tomu, aby si učitelia uvedomili, že vzdelávanie by sa malo zakladať na ľudských právach, hoci presná formulácia v ňom bola kritizovaná za prílišnú všeobecnosť a to, že nedáva učebným osnovám jasné smerovanie (Lile, 2019). Tento dokument však prinajmenšom ilustruje snahu nórskeho Ministerstva školstva a výskumu o zabezpečenie práv detí v škole, hoci politické zámery sa nie vždy pretavia do reálnej praxe v školách.

Kurikulum pre jednotlivé predmety: Spoločenskovedné vzdelávanie

V Nórsku pripravuje národné učebné osnovy pre jednotlivé predmety Nórske riaditeľstvo pre vzdelávanie a odbornú prípravu. V spoločenskovednom vzdelávaní pre základné a stredné školy (SAF01-04) sa niektoré ciele v oblasti kompetencií týkajú VĽP, keďže žiaci by mali vedieť:

• predstaviť si a uviesť príklady práv detí v Nórsku a vo svete aj to, čo môžu deti urobiť, ak sú ich práva porušované (2. stupeň);
• predstaviť ľudské práva a práva detí a zamyslieť sa nad tým, prečo tieto práva existujú (4. ročník)
• diskutovať o ľudskej hodnote a rovnosti a porovnať, ako sa ľudské práva dodržiavajú v rôznych krajinách (7. ročník)
• preskúmať a opísať, aký význam zohrávajú ľudské práva, práva pôvodných obyvateľov a medzinárodné dohody a spolupráca v národnej politike, v životoch ľudí, čo sa týka rovnosti a hodnôt (10. ročník)
• vysvetliť základy ľudských práv a preskúmať a uviesť príklady porušovania ľudských práv na národnej alebo medzinárodnej úrovni (11. ročník, vyššia stredná škola).

Právam detí sa explicitne venujú kompetenčné ciele v oblasti spoločenských vied pre druhý, štvrtý a siedmy ročník. V desiatej triede by už mali mať žiaci osvojené vedomosti o ľudských právach v širšom zmysle slova, vrátane práv pôvodných obyvateľov. Vo vyšších ročníkoch stredných škôl by mali žiaci poznať základy ľudských práv a mali by vedieť uviesť príklady porušovania ľudských práv na národnej alebo medzinárodnej úrovni.

Vesterdalova (2016) štúdia medzi učiteľmi spoločenských vied vykresľuje, že nórski učitelia majú tendenciu učiť skôr o porušovaní ľudských práv v zahraničí ako o porušovaní ľudských práv v Nórsku. Môže to súvisieť so sebaobrazom Nórska ako raja v oblasti ľudských práv. Ak sa učitelia rozhodnú radšej venovať porušovaniu ľudských práv v zahraničí než ich porušovaniu na národnej úrovni, mnohí žiaci sa môžu pri diskusii o ľudských právach cítiť prehliadaní (Adami, 2021). Spôsob, akým je vyjadrený kompetenčný cieľ pre vyššie ročníky stredných škôl, umožňuje učiteľom autonómne si vybrať, na čo budú vo vyučovaní klásť dôraz – na porušovanie ľudských práv na národnej alebo medzinárodnej úrovni.

Hoci je určitá miera autonómnosti v učiteľskej profesii nevyhnutná, vzdelávanie o ľudských právach, prostredníctvom ľudských práv a na ich podporu by nemalo byť len vecou voľby, pretože „autonómnosť učiteľa musí zároveň korešpondovať s vedomím, že žiaci majú na VĽP právo.“ (Osler a Skarra, 2021, s. 202).

Práva detí a vzdelávanie učiteľov

Kurikulum upravujúce vzdelávanie učiteľov v Nórsku zohľadňuje práva detí a zdôrazňuje sa v ňom najmä to, že študenti učiteľstva by mali mať poznatky o násilí a zneužívaní detí: 

Poznatky o deťoch žijúcich v ťažkých podmienkach vrátane poznatkov o násilí a sexuálnom zneužívaní detí a mladých ľudí, o právach detí a mladých ľudí v národnom a medzinárodnom kontexte a o tom, ako postupovať v súlade s platnými právnymi predpismi (Nórske ministerstvo školstva a výskumu, 2020, s. 2).

Tieto smernice poskytujú študentom učiteľstva a budúcim učiteľom základ pre akcieschopnosť v oblasti prevencie a ochrany – aspoň teoreticky. To, či budú študenti učiteľstva na tieto situácie naozaj pripravení, závisí pravdepodobne v najväčšej miere od toho, či sú v tejto oblasti kompetentní ich pedagógovia.

Napriek tomu, že predpisy týkajúce sa vzdelávania učiteľov sú sformulované dobre, v praxi existuje v oblasti vzdelávania učiteľov veľký potenciál na zlepšenie. Zvyšovanie kompetencií a právnej gramotnosti je pre súčasných aj budúcich učiteľov nevyhnutnou podmienkou na to, aby boli dostatočne vybavení na vzdelávanie o právach detí, prostredníctvom nich a na ich podporu.

Prečítajte si celý článok v PDF v slovenskej alebo anglickej verzii tu:

• B. G. Gjerløw – Reflexia ĽP vzdelávania v Nórsku

• B. G. Gjerløw – Reflections on HRE in Norway

Článok vznikol a bol financovaný v rámci projektu s názvom „Ľudskejší prístup k vzdelávaniu k ľudským právam na Slovensku“, ktorý je podporený v rámci Grantov EHP a Nórska 2014 – 2021 a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.

#eeagrants