Škola ako aktér zmeny v životoch detí a v komunite

Škola, jej prostredie, spolužiaci a ľudia okolo nej zohrávajú v živote dieťaťa mimoriadne dôležitú úlohu. Dochádzanie a pobyt v škole totiž ponechávajú väčšine detí už len málo miesta pre samostatnú sebarealizáciu a tvorivosť. Preto uvažovanie o tom, ako využiť školský časopriestor nielen k získaniu vedomostí a zručností, ale najmä tak, aby ho deti pociťovali ako svoj vlastný, o ktorom majú právo spolurozhodovať, musí byť základom akejkoľvek vzdelávacej reformy či experimentu.

Škola zároveň nie je ostrovom, kam sa vplyvy rodinného a spoločenského diania nedostanú. Každé z prostredí, v ktorom sa dieťa pohybuje, jeho vývoj a smerovanie aj ovplyvňuje. Ak však v 90% škôl prevláda pocit, že sú prostredím, v ktorom je kľúčové odovzdať len vedomosti a „vlastná duša školy“, nie je podstatná, máme problém. Nasledujúce riadky neukazujú prstom na žiadneho vinníka súčasného stavu. Majú byť pre čitateľov zdrojom inšpirácie a povzbudením pre tých, ktorí cestu k „duši školy“, resp. jej osobitosti hľadajú.

Nadácia otvorenej spoločnosti ako operátor grantového programu EEA pre mimovládne organizácie využíva túto príležitosť na podelenie sa o skúsenosti, s ktorými sa v tejto oblasti stretli jej experti na Islande a na Slovensku. Je určená tým školám a učiteľom, ktorí si uvedomili, že zmena príde nie riadením zhora, ale najskôr ich vlastným pričinením.

Publikácia obsahuje tri príspevky:

Ladislav Baranayi a organizácia Školský network vo svojej kapitole popisuje spôsob zmeny školy na komunitné edukačné centrum a dôležitosť faktorov, ako sú vízia školy, spoločné hodnoty, a tzv. úplná škola – teda škola spojená so svetom. Školský network je iniciatíva napomáhajúca transformácii škôl tak, aby škola deti bavila a aby deti videli zmysel toho, čo v nej robia.

O procese riadenej zmeny školy v druhej kapitole píše Táňa Piovarčiová tak, aby tí, čo chcú, vedeli ako na to a tí, čo už vedia, mohli zmenu vykonať. Opisuje rôzne druhy ohrozenia, ktoré blokujú učenie a spôsoby, ako vytvoriť rešpektujúce prostredie pre efektívne učenie. Jej najdôležitejším poznatkom je, že škola takúto zmenu dokáže realizovať len v spolupráci s komunitou, teda rodičmi, zriaďovateľmi… a že takáto zmena musí reagovať na potreby detí.

Inšpiráciu z Islandu prináša Breki Karlsson. Na Islande sa rozhodli cielene zamerať na deti a mladých ľudí ako investovanie do novej generácie. Ministerstvo školstva pripravilo Národný plán Mládež na Islande, ktorý sa riadi tromi princípmi: verejné politiky a vzdelávacie postupy sú založené na dôkazoch, intervencie sú zavádzané na komunitnom prístupe a to všetko v dialógu a spolupráci medzi výskumom, verejnou politikou a praxou. Čo je ale hlavné – od základu sa zmenil prístup. Zásadná zmena sa prejavila napr. v programoch drogovej prevencie, ktoré sa zameriavali na vzdelávanie mladých ľudí. Dohováranie typu „nepite, nie je to dobré“, nahradilo úsilie o zmenu prostredia a postojov mladistvých tak, aby piť alkohol jednoducho nemali chuť, resp. potrebu. V inšpirácii z Islandu sa dozviete aj to, akú úlohu pri riešení finančnej krízy a následného krachu ekonomiky v r. 2008 zohrala finančná gramotnosť.

Vo vzdelávaní nevyhnutne potrebujeme začať myslieť inak a spojiť sily, pretože parafrázujúc Alberta Einsteina – definíciou bláznovstva je robiť rovnakú vec tým istým spôsobom a očakávať iný výsledok. Bolo by výborné, keby sme nepremárnili šancu, ktorú pripravovaná reforma sľubuje poskytnúť.

Publikáciu si môžete stiahnuť TU.