Psota na Slovensku: Aj tieto témy patria do divadla

,

Nacionalizmus, národná identita či postoj voči inakosti. Divadlo Pôtoň s mladými ľuďmi v rámci vzdelávacieho projektu hovorí o spoločenskej situácii na Slovensku.

Cestu z Bratislavy k Leviciam lemujú reklamy na rádio, ktoré neznášanlivé bludy inzeruje ako „necenzurovanú alternatívu“. Ešte kúsok za Levicami je obec Bátovce, kde sídli Divadlo Pôtoň. Jeho inscenácie predstavujú skutočnú alternatívu – umenie, ktoré rieši aktuálne spoločenské témy a snaží sa inšpirovať svojich divákov k väčšej otvorenosti a tolerancii.

Zakladatelia divadla, Iveta Ditte Jurčová a Michal Ditte, sa snažia svojimi predstaveniami v regióne podnecovať kritické myslenie. Ich citlivo spracované inscenácie sa dotýkajú sociálnych problémov Slovenska a kladú nástojčivé otázky – akí sme a akí chceme byť? „Častokrát akoby tvorcovia zabúdali, že divadlo musí byť spoločenskou udalosťou aj z hľadiska témy a toho, čo sa tu deje. Nemôžeme donekonečna iba interpretovať Palárika alebo Tajovského. Sú tu oveľa dôležitejšie témy, ktoré do divadla patria a kvôli ktorým by možno aj diváci oveľa viac  divadlo navštevovali,“ vysvetľuje smerovanie divadla Michal Ditte.

16743428757_378ce7f79a_k

Diskusiou k porozumeniu

Celodenný program vychádza z inscenácie, ktorá originálnou poetikou spracováva otázky identity, národa, domova, inakosti či slovenskej histórie. Jednotlivé scény sú nabité významom, odkazmi a referenciami, ktoré pre bežného stredoškoláka môžu byť sprvu nečitateľné. Študenti dopravnej školy vo Zvolene sa smejú hlavne pri grimasách Branislava Matuščina či vulgárnom výraze.  Práve preto im divadelníci následne ponúkajú možnosť diskutovať o videnom s odborníkmi – s teatrológmi Mirom Dachom a Elenou Knopovou, s riaditeľom Múzea SNP Stanislavom Mičevom, s  novinárom Michalom Havranom, s  Ingrid Kosovou z OZ Quo Vadis, S Vierou Dubačovou z partnerskej organizácie projektu Animus Apertus, s Radom Slobodom, zakladateľom platformy Nie v našom meste a s programovým riaditeľom Nadácie Milana Šimečku Lacom Oravcom.

Najsilnejší dojem však zanechali poobedné diskusie s Milenou Makovou a s Marekom Berkym. Obaja Rómovia mladým ľuďom otvorene hovorili o svojej životnej skúsenosti – o pocite osamelosti a nespravodlivosti, ktorý zažívali v škole, či o nevypočítateľnosti osudu, ktorý môže „sociálny prípad“ urobiť z každého z nás. „Oni sa necítia nejakým spôsobom dotknutí, že sú Rómovia, naopak sú na to hrdí,“ zdôrazňuje Ditte, „to, čo sa dialo im od mladého veku, sa môže stať vlastne komukoľvek z nás, či to bude poľovačka na ryšavých, hnedookých, obéznych, … Raz sa nám stalo, že sa rozplakalo dievča, že sa jej sa smejú v škole, že je tučná. Naozaj každý sme iný a rozprávanie Mareka a Mileny rúca osobné bariéry.

 16763157908_be50e5e3da_k

Pohodlný súhlas

V rámci projektu študenti absolvujú aj výtvarné, divadelné či literárne workshopy. Dôležitým bodom je aj vypĺňanie ankety – stredoškoláci na úvod i záver dňa anonymne odpovedajú na rovnaký dotazník. Drvivá väčšina zvolenských študentov označuje svoj súhlas s výrokmi ako napr. Rómovia rodia deti preto, aby dostali viac dávok. Rómovia sú populačnou hrozbou, za krátku dobu budú na Slovensku väčšinou. Zúčastnil/a by som sa osláv výročia vzniku Slovenského štátu.
Je to pohodlná generácia, čo si budeme klamať. Stačí, keď im príde na Facebook informácia, že bola som na pošte, predo mnou Rómka si brala sociálku a mala tam číslo 800 euro. A  im stačí táto informácia, majú v tom jasno, že tí Rómovia nás naozaj vyciciavajú a treba s tým niečo urobiť, najlepšie radikálne. Nesadnú si  k internetu a nebudú študovať  sociálne zákony, aby si zistili skutočnosť,“ konštatuje Ditte. Ditte Jurčová hovorí, že študenti počas dňa svoje postoje menia: „Sú tam protichodné odpovede, ako napr. Cítim sa byť nacionalistom – nie, Volil by som Kotlebu – áno. Nespájajú tie pojmy dokopy, nechápu negatívny náboj v slove nacionalizmus. Keď sa v priebehu dňa dozvedajú súvislosti, dokážu prehodnotiť  odpoveď.

Inscenácia Krajina nepokosených lúk a jej sprievodné aktivity tak môžu mladým pomôcť porozumieť komplexným problémom ako formovanie identity či história Slovenska. Podobne ako v scéne náletov, kedy najmladšia dcéra skrýva zakázané semienko, aj títo mladí ľudia tak môžu byť novou generáciou, ktorá sa nenechá zastrašiť a skúsi robiť veci inak, lepšie.

16765616599_c8369b7be5_k

Foto: archív Divadla Pôtoň

Projekt Psota na Slovensku / zážitkovou formou zvýšiť povedomie mládeže voči zraniteľnej skupine Rómov a odstrániť diskriminačné a rasistické správanie je podporený z Programu podpory mimovládnych organizácií – Demokracia a ľudské práva, ktorý je súčasťou implementácie Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Prostredníctvom tohto Programu sa donorské krajiny, Island, Lichtenštajnsko a Nórske kráľovstvo podieľajú na znižovaní hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európskom hospodárskom priestore.

Autor/ka: Michaela Kučová 6.05.2015