Nástroj na zvládnutie akútnej krízy by sa nemal používať dlhodobo

Autor je riaditeľom Nadácie otvorenej spoločnosti, autorka je koordinátorkou platformy Zelená väčšina. 

V apríli 2025 vyhlásila vláda kvôli medveďom na väčšine územia Slovenska mimoriadnu situáciu. Trvá už rok a pol. 

V normálnom režime platí, že štát v odpovedi na krízu aktivuje odborníkov. Dianie v oblasti štátnej ochrany prírody za posledné tri roky vyzeralo presne naopak.

Došlo k masívnej vlne prepúšťania, vymenilo sa vedenie najmenej na štyridsiatich kľúčových pozíciách a zo štátnej ochrany prírody a správ národných parkov bolo odídených viac než sto tridsať odborných pracovníkov.

Niektorí sa presunuli na univerzity a do mimovládneho sektora, kde svoje znalosti uplatňujú pri petíciách, pripomienkových konaniach a príprave žalôb. Súdy sú dnes poslednou líniou obrany pred svojvôľou vládnej moci. 

Mimoriadnosť ako metóda

Mimoriadnosť neostala výnimkou z pravidla, stala sa metódou. V legislatíve, financovaní aj personálnej politike. Zákon o ochrane prírody a krajiny sa novelizoval päťkrát, viaceré zmeny prešli len cez poslanecké návrhy v nesúvisiacich zákonoch alebo v skrátenom konaní bez pripomienkovania. Novela zákona o posudzovaní vplyvov napríklad významne obmedzila účasť verejnosti. 

Podpora zo Zeleného vzdelávacieho fondu pre mimovládne organizácie klesla z takmer pol milióna eur ročne na nulu a pri európskych projektoch LIFE, ktorých nositeľmi sú mimovládne organizácie, zostáva nepokrytých najmenej päť miliónov eur spolufinancovania.

Výpovede, škrtnuté rozpočty, legislatívny chaos predstavujú známe triky, ako oslabiť inštitúcie a zlomiť odpor. No ľudia a ich vedomosti sa tak jednoducho zrušiť nedajú.

Všetci tí, ktorí odišli zo Štátnej ochrany prírody a zo správ národných parkov, neprestali vedieť, čo vedeli. Organizácie zapojené do dlhoročných európskych projektov to tiež nemôžu len tak vzdať.

Samotná existencia inštitúcií nie je automaticky zárukou odolnosti demokracie, je závislá od rozhodnutí a konania ľudí, ktorým v tých inštitúciách o niečo ide. 

Pravda nemôže vyzerať z každého okna inak

Od nástupu vlády Fico IV. sa minulo obrovské množstvo energie a kapacít na zástupné témy a taľafatky – vysvetľovanie vecí, ktoré sa dali overiť za pár minút.

V médiách, najmä tých sociálnych, môže platiť, že pravda vyzerá z každého okna inak, no v správnom či súdnom konaní to tak nefunguje. Tam predsa len zvyčajne platia pravidlá, zákony, argumenty. 

Napríklad vláda zaviedla mimoriadnu situáciu, aby uľahčila vydávanie výnimiek na odstrel medveďa hnedého. Od jej vyhlásenia boli vydané výnimky na odstrel 276 medveďov a proti nim bolo podaných 33 správnych žalôb.

O prvej z nich už Správny súd v Bratislave rozhodol a výnimku zrušil. Konštatoval pritom porušenie všetkých existujúcich zákonných podmienok na vydávanie výnimiek. Ostatné žaloby sú obsahovo takmer identické a dá sa očakávať identický výsledok. 

Podobne dobre napokon dopadlo tiež rozhodovanie o ťažbe dreva v rámci reformy národných parkov. Na konci augusta 2026 vláda ustúpila z pozície, podľa ktorej mali správu časti štátnych pozemkov v troch národných parkoch (Malej Fatre, Nízkych Tatrách a Poloninách) naďalej vykonávať štátne Lesy SR. Napokon sa budú o všetky pozemky starať ochranári zo správ národných parkov.

Výsledkom tak bude posilnenie ochrany prírody, no to len vďaka odporu odborníkov, aktívnych občanov, Európskej komisie a hrozbe prepadnutia miliardy eur z Plánu obnovy. 

Žiadne z týchto a podobných rozhodnutí neprišlo rýchlo a ani nevyzeralo na víťazstvo. Každé znamenalo obrovský kus práce s analýzami a podkladmi, ktoré musel niekto pripraviť. Keď sa však zápas z politickej roviny presunul na miesta, kde sa tvrdenia overujú a argumenty berú vážne, to znamená do agendy súdov alebo Európskej komisie, záujmy ochrany prírody obstáli.

Stojí pritom za povšimnutie, kto vedie odpor a zastupuje druhú stranu sporu. Aktivisti, vedci, experti a mimovládne organizácie, ktoré pritom dlhé roky predtým realizovali spoločné projekty so štátom: obnovu biotopov, monitoring druhov, revitalizáciu vodných tokov. Petície a žaloby sú aj pre nich krajné riešenie, nie program. Ich misiou je ochrana prírody. 

Poznanie je moc  

V júni 2026 získal projekt obnovy dunajských lužných biotopov v Bruseli hlavnú cenu LIFE Awards v kategórii ochrany prírody a biodiverzity. Za deviatimi rokmi práce a rozpočtom okolo šesť miliónov eur stojí slovenské ochranárske združenie BROZ spolu s partnermi na Slovensku a v Maďarsku.

Ocenenie prišlo v čase, keď sa doma organizáciám rušili zdroje a spochybňovala sa ich legitimita.

Keď niekto niečomu naozaj rozumie v praxi, výsledky sa dostavia: obnovený vodný režim ramennej sústavy, vrátená záplavová dynamika, biotopy, ktoré sa strácali dvesto rokov. A finančné zdroje, ktoré na Slovensko priniesla medzinárodná súťaž, nie domáca dotácia. Preto je obmedzovanie spolufinancovania projektov LIFE horšie, než sa na prvý pohľad zdá – neškodí mimovládnemu sektoru, ale krajine a ochrane prírody.

Odbornosť pritom nie je vlastnosťou funkcií ani inštitúcií. Je rozložená medzi ľudí v Štátnej ochrane prírody, ktorí zostali, medzi správy národných parkov, mimovládne organizácie, univerzitných výskumníkov, dobrovoľných strážcov prírody či rehabilitačné stanice. Časť z nich sa počas týchto rokov ozvala verejne, vrátane ľudí priamo zvnútra systému. A táto sieť vydržala tri roky personálnej neistoty, škrtov a spochybňovania.

Každá mimoriadna situácia sa raz skončí, aj tá, ktorá kvôli medveďom trvá na Slovensku už rok a pol. Otázka je, v akom stave po nej zostanú inštitúcie a ako dlho potrvá náprava. 

Zatiaľ platí, že ochranu prírody na Slovensku drží skupina ľudí, ktorá si disciplinovane robí svoju prácu.

Tento text vznikol v rámci projektu, ktorý je financovaný z programu  EEA Civil Society Fund Slovakia (CSF), ktorý je súčasťou finančného mechanizmu EHP a Nórska 2021 – 2028 v rámci finančnej pomoci Islandu, Lichtanštajnska a Nórska 15 členským štátom Európskej únie. Program na Slovensku spravuje konzorcium  Nadácia Ekopolis , Nadácia otvorenej spoločnosti a Karpatská nadácia.