Primitívni alebo chorí ľudia, lekári často odmietajú trans pacientov

Demokracia a ľudské práva, EEA, EHP, Fond pre MVO

Občianske združenie TransFúzia ako prvé na Slovensku zmapovalo, čo musí prežiť človek, ak chce, aby mu lekári priznali jeho rodovú identitu.

Najčastejším problémom pre transrodových ľudí je získať lekára. Výskum občianskeho združenia TransFúzia, ktorý mapoval dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre trans ľudí, ukázal, akým komplikáciám a poníženiam musia čeliť osoby, ak chcú zmeniť svoje pohlavie.

„Čokoľvek iné než mužské a ženské pohlavie je v spoločnosti vnímané ako choré, zvrátené. Základným identifikačným znakom sú genitálie,“ tvrdí jeden z autorov výskumu Christián Havlíček, ktorý predstavili v stredu odbornej verejnosti.

Trans ľuďmi označuje osoby, ktorých identita je iná ako tá, ktorú im pripísali pri narodení.

Havlíček sám v minulosti prešiel tranzíciou, aby sa zbavil nálepkovania ženským rodom. Spoluautor výskumu Romi Kollárik sa zase necíti dobre ani v mužskej ani v ženskej role.

Často ich preto označujú za chorých ľudí. „Takto sa rozmýšľa o transrodových ľuďoch a udržiava sa ilúzia, že toto je správne a normálne,“ hovorí Havlíček. Základným identifikačným znakom človeka v spoločnosti sú genitálie.

Obaja sa piatym rokom snažia presvedčiť verejnosť a lekárov, že trans ľudia majú mať rovnaké práva na zdravotnú starostlivosť ako ktokoľvek iný v tejto krajine.

Výskum robili formou rozhovorov s 20 ľuďmi z trans komunity v rôznych regiónoch Slovenska, oslovili aj lekárov a odborníkov na túto tému. V rámci projektu podporeného z Programu Demokracia a ľudské práva chceli poznať ich skúsenosti z reálneho života, najčastejšie problémy aj možnosti riešenia.

„Osvedčilo sa nám, že ak lekárom alebo odborníkom z medicíny argumentuje výskumom, tak to na nich funguje a sú ochotní diskutovať,“ vysvetlila Romi Kollárik hlavný dôvod, prečo sa rozhodli ako prvá organizácia na Slovensku zmapovať, čo zažívajú trans ľudia pri kontakte s lekármi.

V minulosti bola transsexualita vnímaná rôzne, nikdy nie pozitívne. Cirkev ju považovala za hriech, štátna správa ju označovala ako kriminálny čin, medicína sa na takýchto ľudí pozerala ako pacientov s vrodenou vadou.

Normálnosť sa nenosí

V minulom storočí sa trans ľudia nazývali psychopatickými osobami, od 80. rokov sa začal používať termín ľudia s poruchou osobnosti.

„Zmenili sa iba názvy, prístup ale ostal rovnaký,“ zdôraznil Havlíček. Na druhej strane ocenil fakt, že pred dvadsiatimi rokmi sa o tejto téme nemohlo ani rozprávať, dnes sa postupne stretávajú a vznikajú komunity.

Aby človek mohol zmeniť pohlavie potrebuje súhlas lekára a úradníka na ministerstve vnútra. Spôsoby ako sa lekári snažia identifikovať medicínsky transsexuála sú rôzne. Avšak, to, či sa človek cíti ako muž alebo žena sa diagnostikovať nedá. Najviac kontroverzným je pripnutie prístroja pacientovi na genitálie, kedy sa mu pustia rôzne druhy porno filmov a podľa miery sexuálneho vzrušenia sa definuje jeho sexuálna orientácia.

Omnoho humánnejší je spôsob definovania pohlavia formou rozhovoru medzi osobou a lekárom. Vzniká vzájomná dôvera, aj vzťah. Nie vždy sa takáto spolupráca podarí.

V praxi je to skôr naopak. Výskum občianskeho združenia ukázal, že lekári väčšinou odmietli trans ľudí za svojich pacientov alebo k ním pristupovali s predsudkami a hodnotili ich stereotypne.

Zdôvodnili tým, že sa „v tejto problematike nevyznajú“, majú plný stav pacientov alebo trans osoba nepatrí do jeho obvodu.

„Jeden náš klient takto oslovil šestnásť psychiatrov a sexuológov a všetci ho odmietli,“ opísala Kollárik skúsenosť respondenta počas stretnutia s odborníkmi. Stretli sa aj s prípadom, kedy lekárka nechcela trans osobu za svojho pacienta a odvolala sa na výhradu vo svedomí, iný lekár zase označil takéhoto človeka za príliš komplikovaný prípad. Mladík s mozgovou obrnou a autizmom pritom študuje na univerzite.

Ďalším výrazným obmedzením pre trans ľudí sú stereotypy medzi lekármi. Väčšinou vyčítali trans ženám, ktorý žiadali o zmenu pohlavia, že nevyzerajú dostatočne ako ženy.

„Choďte sa pozrieť do Auparku, ako sa dnes obliekajú ženy,“ odkázal jednej z respondentiek sexuológ, v ďalšom prípade súhlasili so začatím stanovovania diagnózy iba v prípade, ak na ďalšie sedenie príde oblečená „viac ako žena“. Očakávajú, že pacienti budú extrémne dokazovať svoju identitu, aby ich presvedčili.

Dlhé čakanie

Aby im bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, musia čakať niekoľko mesiacov až dva roky. Podľa TransFúzie je to zbytočne nepríjemné pre človeka, ktorý ich požiada o pomoc.

„Veľa ľudí z komunity má skúsenosti, že sa objedná u lekára, príde a ten sa ho opýta, či sa stále cíti ako trans, pacient povie áno a odíde domov. Trvá to niekedy len pár minúť a potom dostane pozvánku na ďalšie stretnutie o niekoľko týždňov,“ zhodnotil Kollárik pri diskusii.

Komplexný zákon o trans ľuďoch majú v Malte, podobne je to v Írsku, Dánsku, ale aj v krajine ako Argentína. Mnoho lekárov nepozná medicínske štandardy a používa postupy proti legislatíve. Jedným z nich je nútená kastrácia, ktorú musí postúpiť každý človek, ak chce, aby mu identitu uznali aj úrady. Je to nielen proti ľudským právam a tieto praktiky odsudzuje aj Svetová zdravotnícka organizácia, ale aj proti slovenskej legislatíve.

Počas piatich rokov zmapovala TransFúzia na Slovensku vyše štyristo príbehov ľudí, ktorí denne riešia uznanie rodovej identity.

„Našim cieľom je, aby sa dodržiavali základné ľudské práva podľa moderných poznatkov medicíny. Dnes o živote trans ľudí rozhodujú lekári a úradníci a nie tí, ktorých sa ta zmena osobne týka. Toto by sme chceli zmeniť,“ uzavrela Kollárik.