V rámci študijnej návštevy dostala slovenská skupina možnosť zúčastniť sa vzdelávania na škole, diskutovať s vysokoškolskými pedagógmi pripravujúcimi budúce učiteľky a učiteľov, aj vypočuť si prezentácie študentských výskumných projektov o ľudskoprávnom vzdelávaní v Nórsku. Tie boli často kritické a poukazovali na chyby v systéme. Sami Nóri svoje školstvo nepovažujú za dokonalé a sú si chýb vedomí. Možno práve vďaka kritickému prístupu je ich školstvo také inšpiratívne.
Stojíme v triede, kde je asi 60 žiakov so štyrmi učiteľmi. Spolupracujú a vymýšľajú stále nové spôsoby vo vzdelávaní, aby sa deti v škole nenudili a aby dokázali svoje vedomosti využívať v reakcii na aktuálne témy. V nami navštívenej triede žiaci a žiačky diskutujú o práve dopozeranom filme – o príbehu muža, ktorý utiekol pred vojnou. Film nie je žiadna idealizovaná rozprávka, hrdina sa dal na kriminálnu činnosť. Žiaci diskutujú o jeho motiváciách, na naše požiadanie prepnú do angličtiny. Jednoducho preto, aby sme aj my rozumeli.
V následnom rozhovore nám učiteľka hovorí o poklese úrovne nórskeho školstva a poukazuje na zlé výsledky v medzinárodnom porovnávaní PISA. Spomedzi 65 porovnávaných krajín v roku 2012 skončilo Nórsko 30. v matematickej gramotnosti, 31. v gramotnosti vedeckej a 22. v čitateľskej gramotnosti. Výsledky naozaj nie sú lichotivé a tak prikyvujeme. Zároveň však pre porovnanie možno uviesť, že Slovensko nájdeme v jednotlivých kategóriách na 34., 40. a 43. mieste. Ale na rozdiel od Nórov si my z toho až takú hlavu nerobíme.
Nóri bývajú často považovaní za príliš citlivých. Negatívne sa to prejavuje v medzinárodnej diskusii o odoberaní detí rodičom. Priestupky, ktoré nórske úrady motivujú k akcii, sú inde často považované za prehnané. A Nóri, verní svojej povahe, sa nebránia a nepredkladajú protiargumenty, lebo je jednoducho proti ich presvedčeniu o súkromných kauzách hovoriť do médií.
Školské vzdelávanie v Nórsku má zavedené mnohé črty, ktoré u nás len pilotne testujeme. Zaujímavou témou je napríklad sexuálna výchova, na ktorú kladú u pubertiakov dôraz. Na nami navštívenej škole majú tradíciu, že sexuálnej výchove medzi siedmakmi venujú šiesty týždeň v škole. Má to vtipnú symboliku: „seks“ je totiž po nórsky šesť. Učiteľka nám hovorí o potrebe pracovať najmä s dievčatami, na ktoré sa stále vyvíja obrovský tlak – majú skvele vyzerať, mať dobré výsledky v škole a ešte aj športovať.
Nórsko je považované za pokrokovú krajinu. Takto sme ho vnímali už pred návštevou a napriek tomu nám pripravilo mnoho prekvapení. Mňa osobne najviac zaujala existencia rómskej expozície v Interkultúrnom múzeu v Osle a existencia „Akčného plánu na zlepšenie životných podmienok Rómov v Osle.“ Ten v úvode hovorí, že populácia nórskych Rómov je malá, aktuálne odhadovaná asi na 700 ľudí, pričom väčšina z nich žije v Osle. Áno, 700-členná menšina má svoju expozíciu v múzeu a akčný plán na zlepšenie životných podmienok. Nórsko je jednoducho iné.[:]