Platforma vznikla v januári 2015 ako jedna z aktivít projektu Partnerstvo pre kreatívnu Bratislavu, ktorý realizuje A4 – Asociácia združení pre súčasnú kultúru. Poriada diskusie o problematike s verejnosťou, komunikuje so zodpovednými politikmi. No predovšetkým sa pravidelne stretáva so zástupcami kultúrnej scény v Bratislave a spoločne formulujú potreby tohto sektora voči vedeniu mesta. Po druhej zo série diskusii sme sa rozprávali s iniciátormi projektu Slávom Krekovičom, Ľubom Burgrom, Bohdanom Smieškom a Zuzanou Ivaškovou.
Aké sú vaše dojmy z posledného stretnutia platformy?
B: Mňa osobne potešilo, že prišlo dosť ľudí. Zdá sa mi, že sa to dostalo do takého pracovného režimu od prvého stretnutia, ktoré bolo viac diskusné a plné lamentu. Ten je oprávnený, lebo väčšina ľudí je nesmierne frustrovaná zo stavu vecí. Súčasne sme sa už dostali do fázy, kedy sme sa dohodli na vzniku pracovných skupín a hovorili sme o konkrétnych veciach súvisiacich s kampaňou, s preambulou, skupina diskutovala o stanovisku k rozpočtu. Čiže od prvého, akoby ideového stretnutia, sme sa posunuli k pracovnému nastaveniu.
Z: Stretnutia KU.BA sú zatiaľ neverejné, ale zároveň robíme všetko preto, aby sme nevylúčili nikoho z dotknutej kultúrnej scény. Je pre nás veľkou výzvou od začiatku sa profilovať tak, že to nie je uzavretá komunita, že A4ka si robí niečo pre seba. Síce sme nositeľmi projektu, ktorý bol podporený z Nórskeho finančného mechanizmu, ale chceme, aby bol celý proces čo najviac participatívny.
Na diskusii som mala pocit, že ľudia sú tej téme otvorení, ochotní na nej pracovať, že reakcia komunity je naozaj pozitívna.
S: To sú spoločné záujmy, ktoré začal konečne niekto presadzovať. Nie prvýkrát, ale konečne je to nejaká snaha o systémovú zmenu. A stretlo sa to aj s voľbami, že sa vymenilo vedenie mesta a poslanci.
Ľ: Navyše scéna je ďaleko bohatšia ako pred 10 alebo 20 rokmi, to je diametrálne odlišné. A potom, keď tí ľudia pochopili, že toto nie je nejaké jedno stretnutie, ale beh na rok a 4 mesiace, kde je to nejako vymyslené, že na tom nejakí ľudia robia, tak ich to nakoplo. Presne ako to povedal Bohdan, to prvé stretnutie bolo tak ako poďme sa stretnúť opäť, ako sa stretávame raz za čas. Uvidíme, koľkí prídu a povieme si to ako to je, vypijeme si pivo a pôjdeme preč . Potom zrazu zistili, že tu sú nejakí ľudia, nechcú sa len raz stretnúť , ale majú to vymyslené. To druhé stretnutie bolo už pracovné, prišli naozaj tí, ktorí chcú niečo robiť. Prišli konkrétne aj mailové reakcie, s poznámkami, s materiálmi, ktoré sa dajú použiť. Keď to môžem porovnať za posledných 20 rokov, tak toto je diametrálny rozdiel medzi tými stretnutiami, ktoré boli predtým. Tu sa to preklopilo do prirodzenej selekcie ľudí, ktorí chcú pomôcť, majú na to kapacity, schopnosti. Bol som milo prekvapený, koľko ľudí chcelo byť aktívnych a zapojilo sa do toho.
Tá potreba je tu dlhodobo, čím je to teda iné a čo vlastne aj pre vás bol bod, že ste si povedali, že idete do toho? Okrem teda toho, že ste dostali grant z Fondu pre MVO?
Ľ: To je dôležitý bod, lebo my to robíme so Slávom možno už 12 rokov a vždy sme narazili na to, že máme nejakú kapacitu, ale potom na tom potrebujeme systematicky robiť a nemáme na to ľudí, nemáme ich ako zaplatiť. Skepsa z toho, že sa podarí urobiť 2-3 stretnutia a potom na to nemáme síl, podľa mňa sužovala všetkých. A tento grant vytvára predpoklad na to, aby sa aspoň ten rok a 4 mesiace dali systematizovať postupy, nakopnúť ľudia, vytvoriť nejaký tím.
Z: Kultúrna scéna je práve špecifická v tom, že to nie je scéna, ktorá by mala problém s nápadmi, víziami a ideami. To rozhodne problémom nie je. Vždy existovalo viacero pohľadov a názorov na celú vec. Ale práve teraz veľmi pomáha systematická práca.
Ľ: Navyše, podpisom zmluvy sme sa zaviazali, že to urobíme. (všetci smiech) Zasmiali sme sa, ale je fakt, že nás ešte čaká veľa situácií, keď už možno nebudeme vládať, ale že nás to nepustí. Je to záväzok, z ktorého sa už nevyvlečieme a to je pre tú stratégiu a prostredie dobré.
Čo svojou prácou za rok aj niečo chcete dosiahnuť? Čo je tá ideálna situácia, ktorá by mala nastať, až projekt skončí?
S: Okrem toho, že sa musia uskutočniť naplánované aktivity, plán v pozadí je, že by sa naozaj malo v dialógu s mestom dospieť k pokročilému štádiu prípravy kultúrnej stratégie, teda nejakej rozvojovej koncepcie pre mesto.
Konkrétny výsledok bude závisieť od toho, ako sa to všetko podarí aj v súčinnosti so všetkými orgánmi, poslancami a verejnosťou. Je tam množstvo paralelných procesov, jednak vo vzťahu k informovaniu a zlepšovaniu verejného povedomia o celej scéne, kto tú kultúru vlastne vytvára, a informovanie o tom, ako to v meste funguje. Ale tiež snaha o to, aby sa aj poslanci a vedenie mesta zapojili do toho procesu.
V ideálnom prípade bude výsledkom koncepcia, ktorá nebude len na papieri, ale bude výstupom širšieho participatívneho procesu, kde sa všetci ľudia, ktorí k tomu majú čo povedať zapoja do prípravy. A nebude to len pro forma, ale bude to reálne spojené s nejakým akčným plánom. Vytvorí sa rámec, aby sa podmienky pre kultúrne aktivity nastavili aj do budúcna tak, že sa to už ťažko bude dať zvrátiť.
Tých otázok je veľa, nesúvisí to len s peniazmi, ale aj ďalšími kapacitami, ktoré sa v priebehu tohto projektu ešte len musia identifikovať – aké sú potreby aktérov, aké sú zdroje, aký je tu potenciál v rôznych oblastiach. Ako tomu môže mesto pomôcť, aby sa v horizonte 5-10 rokov veci zásadne pohli dopredu. To sa týka rovnako nezávislej scény ako inštitúcií, ktoré mesto zriaďuje a ďalej je to napojené na všetky úrovne mestských častí, kraja, aj Ministerstva kultúry, ktoré vlastne len teraz schválilo štátnu stratégiu rozvoja kultúry. Toto všetko by v ideálnom prípade malo na seba nadväzovať.
Na konci toho všetkého očakávame, že jednak tá scéna bude prepojená, verejnosť bude informovaná a bude chápať, prečo to je dôležité a prečo k tomu vôbec došlo. Ale tiež, že politici si to už uvedomujú a úradníci takisto prispejú k tomu, že bude konečne prvý raz vytvorený rámec pre to, ako v tomto meste kultúra funguje.
B: To čo je podstatné, je zmena paradigmy. Nie je predsa možné, aby v tomto meste existovalo povedzme 300 kultúrnych a umeleckých subjektov a z tých 300, ktoré vytvárajú kultúrnu ponuku, bolo financovaných 5. Z celého balíka, ktoré toto mesto na kultúru poskytuje, bez akéhokoľvek merania kvality. A všetky ostatné subjekty, ktoré tu vytvárajú ponuku, nedostávajú nič. Nikto sa nad tým nezamýšľa, prečo to tak je, že to je divné.
Ľ: Okrem stratégie rozvoja kultúry je podľa mňa veľmi dôležitý spôsob ako to vzniká. Máme jeden cieľ, ale to, akým spôsobom k tomu cieľu dospejeme, je možno z dlhodobého hľadiska aj dôležitejšie. Spôsob, akým sa to deje, kultivuje to prostredie natoľko, že možno zabezpečí na dlhé roky uvedomelejšiu, kultúrnejšiu, kvalitnejšiu vzorku ľudí, ktorá vie vstupovať do systému demokracie a vie to ovplyvňovať pozitívnym spôsobom.
Aj propagácia smerom k verejnosti, ktorá je súčasťou projektu, je mimoriadne dôležitá, pretože verejnosť často vníma kultúru ako parazita. Neuvedomuje si celkom, aký má kultúra dopad na spoločnosť, prečo je nutná a prečo ju vôbec financujeme. Ďaleko viac rozumejú smetiam, parkovisku alebo bezpečnosti, ale kultúra je stále pre väčšinu ľudí nezrozumiteľná, alebo si ju personifikujú s nejakými Panelákmi a podobnými vecami.
Vyzerá to, že tá umelecká komunita je otvorená spolupráci, aká je vaša skúsenosť s mestom, s ľuďmi, ktorí majú zodpovednosť za jeho rozvoj a kultúru?
B: Veľký deficit, ktorý mesto má, je absolútne odborne nepripravený administratívny tím ľudí, zodpovedných úradníkov, ktorí sú vedúcimi oddelení atď. Nie všetko je iba o poslancoch. Do verejnej správy nechcú ísť robiť kvalitní ľudia, ale je dôležité aby tam išli a odtiaľ sa pokúšali nejako to prostredie zlepšovať. Poslanci v konečnom dôsledku schvaľujú to, čo im pripravia odborní pracovníci a keď nepripravia nič poriadne, tak čo môžu potom schvaľovať?
Dôležité je s politikmi vytvárať pole na diskusiu, vťahovať ich, otvárať témy, žiadať od nich aby boli otvorení. S tým sme prišli aj na kultúrnu komisiu, že sme ich žiadali o partnerský prístup. My ponúkame kapacity, odborný ľudský potenciál a žiadame ich: prosím zapojte sa, chceme to robiť spolu s vami.
L: Už prvý výstup, že na máj je naplánovaný otvorený stôl, ktorý navrhol primátor, je úplne v duchu toho projektu. Zatiaľ to vyzerá veľmi sľubne. Dúfame, že to tak aj bude.
V diskusii o kreatívnom priemysle vyplynulo, že ľudia s rozhodovacou právomocou sú dosť uzavretí a s tou participatívnosťou je to len taká ilúzia, pro forma. Niekto vymyslí nejakú stratégiu, nejaké kreatívne centrá, ale je to úplne odtrhnuté od reality a toho, ako to reálne funguje.
S: Táto vec sa týka celoštátnej stratégie, ktorú pripravovali rôzne ministerstvá v súčinnosti aj s VÚC-kami a mestami. Je to dosť komplikovaný proces a mali do toho byť zapojené samozrejme aj mimovládne organizácie a subjekty z praxe, čo sme vlastne zistili, že sa neudialo. Keďže nie sú ešte ani tie finálne implementačné dokumenty zverejnené, tak je ten proces celý veľmi otázny.
Toto ale nie je len záležitosť mesta, i keď mesto bude riadiaci orgán a tým pádom na meste bude to, aby dokázali zladiť záujem rozvoja kultúry s kreatívnym priemyslom. Aj tá diskusia bola vlastne o tom, či je možné rozvíjať podnikanie v kreatívnych odvetviach bez strategického rozmýšľania v oblasti kultúry. Keď toto mesto neuvažuje nad rozvojom kultúry, mechanizmami na podporu umenia a voľnej tvorby, tak dosť ťažko môže len tak vymýšľať ako sa vlastne dajú v tejto oblasti rozvíjať podnikateľské zámery, zvyšovať zamestnanosť atď.
Ľ: Problematika kreatívneho priemyslu na Slovensku je ukážkou toho, že Slovensko je mladá demokracia, kde sa riešia ešte základné veci a preberá tézy rozvinutej Európy. Lenže napríklad v Nemecku nemajú problém sa bežne baviť o tom, že financujú nezávislú alebo nezriaďovanú kultúru. A na Slovensku bez toho, aby sa vydiskutovalo, čo je umenie a tvorba, pristupovať ku kreatívnemu priemyslu ako k niečomu, čo zarába peniaze, je zaujímavé pre Slovákov len preto, že sem pritečie veľký objem peňazí z EU. Ale oni obchádzajú to, čo všade inde už majú zažité. U nás sa bavíme o zásadnej otázke, že načo financovať kultúru, či to vôbec máme robiť. A do takého prostredia naliať obrovské peniaze znamená, že príde niekoľko supov, ktorí cítia možnosť rekonštruovať budovy, investovať a nakupovať techniku so 100 až 200 % ziskom. Čiže to je tak vulgárne povedané, v čom je problematika implementovania niektorých téz, ktoré v Európe sú aktuálne a my ich preberáme, ale nevieme čo s tým, lebo základ vôbec nemáme vyriešený.
Už sa v tomto prostredí všetci hýbete dlho, čo máte pocit že v bratislavskej kultúre funguje dobre a čo by je najviac pomohlo?
S: Ja si myslím, že funguje dobre to, že sa tu dejú tie aktivity a môžeme byť hrdí na veľa z toho, na priestory, ktoré nemajú obdobu v Strednej Európe, na umelcov, napríklad scéna experimentálnej hudby je u nás veľmi rozvinutá, atď. Čo znamená, že produktivita, ľudia ochotní niečo robiť, organizátori – to tu všetko je a je to relatívne životaschopné. A to, čo tomu chýba, sú podmienky, aby to dokázalo aj dlhodobo prežiť. Lebo tie rámce sú dôležité preto, aby to neskončilo tak, že tí ľudia sú vyčerpaní, vyhoretí, odchádzajú preč do zahraničia, alebo sa začnú venovať niečomu inému, pretože sa v tom prostredí nedokážu profesionálne rozvíjať. A toto je ten základný dôvod, prečo vlastne celý projekt vznikol.
Z: Tu potom hrozí také niečo, čo sme tiež počuli od primátora: že ľudia na kultúrnej scéne majú pocit, že oni sú tí nezávislí a autentickí, takže ich vlastne tie granty môžu pokaziť. Pravda je taká, že tie veci sa tu dejú a nejako sa budú diať ďalej aj bez podpory, pretože je to vitálny sektor a funguje vynikajúco. Pamätám si, keď som robila okolo roku 2005 diplomovku o rozvoji Bratislavy práve z pohľadu zapojenia občianskeho sektora, že tá situácia sa nedá porovnať s tým, čo je tu teraz. Scéna bola oveľa menšia a oveľa menej vecí sa tu dialo. Takže lepší sa to, bude to lepšie, ale tváriť sa, že teraz si nás nemusia všímať a my sa sami o seba postaráme a nebodaj to opierať o to, že vy ste tí nezávislí, to je nebezpečná cesta. Ukazuje sa, že je dobré, že sme sa od začiatku rozhodli používať výraz nezriaďovaná kultúra (pozn.: mimo zriaďovateľskej pôsobnosti štátu či samosprávy), hoc ešte tu nie je tak bežne používané a musíme vysvetľovať ľuďom, čo znamená. Ale je to presne dobré na to, aby nás nechytali za slovo. To je asi dôležité, aby sme vyslali signál, že súčasný stav nie je v poriadku. Majú existovať transparentné, otvorené systémy podpory hoc aj „nezávislých“ aktivít a nezriaďované kultúrne subjekty majú mať možnosť sa v nich uchádzať o podporu.
Ľ: Keď sme predstavili návrh názvu KU.BA, tak Blaho Uhlár povedal, že to je veľmi dobrý názov, ktorý presne vystihuje situáciu v kultúre v Bratislave. Že to je naozaj niečo petrifikované v štyridsiatich rokoch, ktoré sme prežili s komunistami v socializme. Stále pretrváva pocit, že profesionálne umenie je len to, ktoré vzniká v inštitúcii. Či už je to rozpočtová alebo príspevková organizácia niekoho, kto ju zriadil. Umelec, ktorý je na voľnej nohe, to nemôže byť profesionál. To je taký ochotník, amatér, niekde musí byť zamestnaný a popritom si robí nejaké umenie. Tento názor stále pretrváva v umení tak, že ešte aj ľudia v kultúrnej komisii majú problém to pochopiť. Kultúra je posledné odvetvie, kde pretrváva komunizmus.
Viac informácii nájdete na kulturnabratislava.sk, v prípade záujmu o zápisy zo stretnutí platformy sa môžete obrátiť na ku.ba@a4.sk.
Projekt Partnerstvo pre kreatívnu Bratislavu je podporený z Programu podpory mimovládnych organizácií – Demokracia a ľudské práva, ktorý je súčasťou implementácie Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Prostredníctvom tohto Programu sa donorské krajiny, Island, Lichtenštajnsko a Nórske kráľovstvo podieľajú na znižovaní hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európskom hospodárskom priestore.[:en]The capital city allocates a part of its budget to municipality-sponsored organizations, such as Galéria mesta Bratislavy (Gallery of the City of Bratislava) or the zoo. Projects „promoting the city of Bratislava“ – as if there were good activities that do not promote the city – can apply for the resources of Ars Bratislavensis grant program. Despite a non-existent support system, there are more and more cultural and artistic activities, which improve the quality of life in Bratislava. KU.BA – Kultúrna Bratislava (Cultural Bratislava) intends to contribute to the establishment of suitable conditions for survival and further development of such initiatives.
The platform was established in January 2015 as one of the activities within the Partnership for a Creative Bratislava project organized by A4 – Association for Contemporary Culture. The platform organizes discussions with the public and communicates with responsible politicians. But above all, there are regular meetings with the representatives of the cultural scene in Bratislava and together they articulate the needs of this sector and present them to municipal authorities. After the second series of discussions, we talked to the initiators of the project, Slávo Krekovič, Ľubo Burgr, Bohdan Smieško and Zuzana Ivašková.
What are your impressions from the recent platform meeting?
B: I was glad that so many people attended it. It seems that we started a certain working regime, as the first meeting was more about discussions and full of lament. Lamenting is justifiable, because the majority of people are extremely frustrated from the current situation. We also agreed to create working groups and we talked about specific issues related to the campaign, the preamble, the group discussed their opinion on the budget. So since the first meeting, which was more about ideas, we moved to actual work set-up.
Z: KU.BA meetings are not open to public for now, but we are doing our best not to exclude anyone from the cultural scene. It is a big challenge for us not to profile ourselves as a closed community, as if A4 was doing something just for themselves. We are the holders of the project supported by the Norwegian financial mechanism, but we want the whole process to be as participative as possible.
During the discussion, I felt that people are open to the topic, they are willing to join and the response of the community is really positive.
S: Somebody has finally started to promote our common interests. It was not for the first time, but now, finally, there are efforts to bring a change in the system. And it is related to the elections, too, there is a new management and new municipal deputies.
Ľ: What has also changed is the scene, it is much richer than it was 10 or 20 years ago. And then, when the people understood that this was not just a single meeting, but a long journey of 16 months, with a certain vision and people working on it, they got enthusiastic. Just like Bohdan said, the first meeting was more about “okay, let’s meet again, like we always do. We’ll see who comes, we’ll say what we have to say, drink a few beers and go home.“ Then they realized there are people who have a vision. The second meeting was more about work and only those who actually wanted to do something came. We received e-mail reactions with specific notes and materials that we can use. In comparison with the past 20 years, this is significantly different from the meetings we had before. At this one, we could see a natural selection of people who want to help, who have capacities and skills. I was pleasantly surprised how many people wanted to participate.
The need has been here for a long time, so what is different now and what was the decisive moment for you to go for it? Apart from receiving a grant from the NGO Fund?
Ľ: That was an important moment. We have been working on this together with Slávo for 12 years and we always got stuck. We had certain capacity, but if we wanted to work systematically, we needed money to pay the staff, which we didn’t have. We were all frustrated and sceptic because we managed to set up two or three meetings and then we ran out of energy and resources. This grant created conditions for us to work systematically for at least 16 months, to enthuse people and create a team.
Z: Cultural scene is very specific, as it cannot complain about the lack of ideas or visions. This is definitely not an issue for us. There have always been several opinions and views on the whole situation. Right now, systematic work helps us a lot.
Ľ: Furthermore, by signing the contract, we committed to work on it. (everyone laughs) We may laugh, but truth is that there are many situations ahead of us when we may lack energy, but we will have to go on. It is a commitment, we cannot back off and that is very good for the strategy and the whole environment.
What would you like to achieve with your project? What is the ideal outcome?
S: Apart from activities which he planned, the background aim is to start an advanced stage of cultural strategy planning in the dialogue with the city, to create a development concept for the city.
The final result will depend on the cooperation with all bodies, deputies and the public. There are many parallel processes, some of them related to informing the public and raising the awareness about the whole scene standing behind culture and to inform on how it works in the city. But we will also try to engage deputies and municipal authorities in the process.
Ideally, it will all result in a concept which will not be only formal but it will be an output of a wider participative process with all people willing to say something joining the preparation. It should not be pro forma, it should be connected to a real action plan. A framework will be created to establish conditions for future cultural activities in a way that would be difficult to reverse.
There are many issues, some are related to money, others to capacities which must be defined in the course of the project – the needs of stakeholders, resources, potential of various areas. What the city can do to move things forward in the horizon of 5 – 10 years. It concerns both the independent scene and municipal institutions and it is also related to all levels of municipal districts, the region and the Ministry of Culture, which, for now, has only approved a national strategy of cultural development. Ideally, all these layers should be interconnected.
At the end of the whole process, we expect that the scene will be interconnected, the public will be well-informed and will understand why it is important and why it all happened. But we also expect that the politicians are aware of it and officials contribute to the creation of the first framework for culture in the city.
B: It is essential to change the paradigm. It is surreal that there are 300 cultural and artistic subjects and from the 300 that create cultural offer, only 5 receive financial support. From the whole package that the city invests into culture without any quality check. And all other subjects creating value don’t receive a penny. Nobody stops to think about why that is and how strange it is.
Ľ: Apart from the cultural development strategy itself, it is also important how it is created. We have an objective, but the road that we take to reach the finish line may be even more important, at least in the long-term perspective. The road we choose will cultivate the environment to such extent that it may create a more conscious, more cultured sample of people which are able to enter the system of democracy and influence it in a positive way.
Promotion towards the public, which is a part of the project, is extremely important. The public often perceives culture as a parasite. People are not aware of the influence of culture on society, why we need it or why we finance it at all. They understand waste disposal, parking lots and security, but for most people, culture is still incomprehensible or personified with some TV series, etc.
It seems that the artistic community is open to cooperation, but what has been your experience with the city, with the people responsible for its development and culture?
B: An enormous deficit of the city lies in an absolutely unskilled administrative team of responsible officers, heads of departments, etc. It is not only about deputies. Skilled people do not want to work in public administration, but they should go there and try to improve the environment. After all, deputies only approve materials that the officers prepare and if they don’t prepare anything good, what can they approve?
It is essential to create space for discussion with politicians, to engage them, open certain topics and ask them to be honest. We asked the cultural committee for an approach of partnership. We offer capacities, human potential and we ask them to join us, because we want cooperation.
L: Even the fact that the mayor organized an open table meeting in May is absolutely in line with the project. So far it has been very promising. We hope it won’t change.
In the discussion on creative industry, it was said that decision-makers are quite closed and their participation is just an illusion, pro forma. Some creative centres come up with a strategy, but the strategy is totally disconnected from reality.
S: This issue is related to the nationwide strategy prepared by various ministries, regions and cities. It is a complicated process and naturally, NGOs and subjects from the field should be involved too, but we found out that they weren’t. As the final implementation documents are not public, the whole process is very questionable.
This is not only an issue of the city, although the city will be the control body and therefore it will be up to them to harmonize the interests of the development of culture and creative industry. We also asked ourselves whether it is possible to develop entrepreneurship in creative areas without strategic thinking. If the municipal authorities do not think about the development of culture and mechanisms to support art and free creation, it is very difficult to come up with entrepreneurial thoughts, increase employment, etc.
Ľ: The situation of creative industry in Slovakia is a demonstration of the fact that Slovakia is a young democracy dealing with very basic problems and taking over ideas of a more developed Europe. In Germany, for example, there are no problems talking about financing independent culture. In Slovakia, it is interesting to discuss what is art and creation, to think of creative industry as a way of making money, only because of the huge amount of money coming from the EU. But they forget about issues that other countries have already resolved. In Slovakia we talk about fundamental questions – why we should finance culture, whether we should do it at all. And to pour money into such environment means that vultures will smell the opportunity to reconstruct buildings, invest and buy technology with a 100 or 200% profit. This is a simple explanation of the issue of implementing several ideas which are currently discussed in Europe. We take them over, but we don’t know what to do next, because we haven’t solved the basics yet.
You have all been working in this area for a long time. Do you think that the culture in Bratislava works well? What would help it the most?
S: I think that what works well are the activities that are organized. We can be proud of places unrivalled in central Europe, artists, a developed experimental music scene, etc. This means that we have productivity, people willing to do something, organizers and it is relatively viable. What we need are conditions for a long-term survival. The frameworks are important, as without them, people end up exhausted and burned-out. They leave abroad or start to work in a different area, because there is no space for professional growth in such environment. And this is the main reason why the project was created.
Z: Then there is a different problem, mentioned by the mayor. There are people belonging to the cultural scene who feel they are too independent and authentic and the grants could „spoil“ them. To be honest, we would survive even without any help, because the sector is vigorous and works exquisitely. I remember writing my master’s thesis in 2005 on the development of Bratislava from the perspective of the civic sector engagement and the situation was far from the one we have now. The scene was much smaller, there were fewer activities. The situation is improving and it will continue to improve, but to pretend that we will deal with it on our own or even say that we are the independent ones, that would be very dangerous. It seems good that since the beginning we have used the expression non-established culture (note: not established or sponsored by the national or local authorities), although the term is not commonly used and we must explain what it means. But it is useful, because nobody can took us at our words. It is important to send a signal that the current status is not okay. We need transparent, open systems of support and even „independent“ activities and non-established cultural subjects should have the opportunity to apply for support.
Ľ: When we presented the idea of the name KU.BA, Blaho Uhlár said that it was a very fitting name, because it captures the situation of culture in Bratislava. It got stuck in the 1940s when we lived with communists in socialism. The feeling that professional art can only be created in an institution is still predominant. Whether it is an organization financed or co-financed by the state or a state body. A freelance artist cannot be a professional. He is an amateur, he needs to have a job and he creates art on the side. This opinion still prevails and even the people in cultural committees have problems understanding that it is wrong. Culture is the last area where communistic ideas persist.
For more information, visit kulturnabratislava.sk. If you are interested in minutes from the platform meetings, please contact ku.ba@a4.sk.
[:]