Na začiatku bola myšlienka vytvoriť umelecký priestor, kde by mohli hovoriť o ľudských právach. Ich hlavnou témou sú práva sexuálnych menšín, ale postupne otvárajú aj diskusie o rodovej rovnosti, násiliu na ženách, problémoch imigrantov, či prejavoch nenávisti na internete.
„Reakcie z prvého predstavenia Slabosi boli rozličné, boli sme radi, že sme to vôbec zvládli,“ spomína si na svoje začiatky Andrej Kuruc (37), zakladateľ divadla No Mantinels. Amatérske divadlo vzniklo oficiálne pred piatimi rokmi, ale všetci súčasní herci sa divadelníctvu venovali už predtým.
Zahraničné vystúpenia homosexuálnych umelcov boli v minulom režime vnímané ako kompromitujúce, dekadentné a neprípustné. Vo vtedajšom Československu aj protizákonné a rozvrácajúce socialistickú spoločnosť.
Dnes zobrazujú oslobodenie od tradičných noriem a prinášajúce slobodu do rúk autorov, scenáristov, hercov a v neposlednom rade aj mysliacich divákov. „Chcel som, aby sme ukazovali pôvodnú slovenskú tvorbu a mladých talentovaných umelcov,“ vysvetľuje Kuruc. Takmer všetky inscenácie si píšu v divadle sami.
Ako sa vieme pekne porozprávať, možno, že je to zárodok nového kamarátstva, hovorí v inscenácii „Keby veci boli tým, čím sú…“ na pódiu herec Róbert Pakan svojmu kolegovi Romanovi Samotnému. Divadelná hra o živote dvoch mužov a ženy získala prvé miesto v súťaži Dráma 2005.
Na Slovensku nie je veľa predstavení, ktoré by sa venovali LGBTI tématike, divadlo ale otvára postupne aj ďalšie témy, o ktorých sa nehovorí. „Napísali sme predstavenie o futbalistkách, z ktorých jedna svoju sexuálnu orientáciu pred svetom utajuje a druhá nie. Treba povedať, že aj v športovom prostredí sa vyskytuje homofóbia,“ prezrádza dej hry Andrej Kuruc. Pokúsili sa tým o pohľad do duše človeka, ktorý má problém prejaviť svoju osobnosť na verejnosti a problémy, akým vďaka tomu musí čeliť.
Slovensko začiatkom roka rozdelilo referendum Aliancie za rodinu, ktorá organizovala plebiscit o tom, či zakázať adopcie párom rovnakého pohlavia alebo výučbu sexuálnej výchovy na základných školách. V septembri sa zase konal Slovensko druhý Pochod za život a „tradičnú rodinu“.
Zakladateľ LGBT divadelného súboru sa tieto udalosti pozerá s nadhľadom. „Je dobré, že vôbec dochádza k nejakej diskusii. Pred niekoľkými rokmi sme o tom vôbec nehovorili, médiá sa tomu nevenovali.“ Podľa neho aj kontroverzné referendum, paradoxne, prispelo k tomu, že sa mení obraz LGBTI ľudí v mienkotvorných médiách.
„Novinári vyhľadávajú príbehy, snažia sa podať obraz z oboch strán, pred referendom informovali korektne a objektívne,“ hovorí. Na druhej strane má ale pocit, že homosexuálne orientovaní ľudia ako téma väčšinu Slovákov nezaujímajú. Rovnako ako ostatné diskusie v oblasti ľudských práv. „Myslím si, že nás akceptujú, ale zároveň hovoria: Dobre, no neukazujte sa tak veľmi na verejnosti.“
Za pravdu mu dalo aj akcia Radio Kiki, ktorá sa konala doobeda počas tradičných trhov v Starej tržnici v centre hlavného mesta. Zástupcovia LGBTI komunity tam mali svoju vlastnú akciu a o niekoľko metrov ďalej sa práve konalo predstavenie bratislavského mestského divadla pre deti. Žiadny z rodičov s tým nemal problém.
To je postupne aj cieľ zoskupenia NoMantinels. S pomocou umenia meniť stereotypy v myslení ľudí, okrem Bratislavy vystupovali už aj v Košiciach, Žiline, či Topoľčanoch. “ Nie je ľahké prilákať ľudí do divadla v dnešnej dobe na predstavenia, ktoré nie sú komédie,“ povzdychne si Andrej Kuruc a jedným dychom doplní, že aj reakcie publika sa líšia od regiónu, kde vycestujú.
Okrem divadelných predstavení organizuje No Mantinels aj divadelný festival Drama Queer, ktorý je prehliadkou inscenácií s LGBTI tématikou, výstavu fotografií rodičov s ich LGBTI deťmi a literárnu súťaž.[:en]Five years ago, they founded the first LGBTI theatre in Slovakia. The amateur ensemble has added other topics into their repertoire since then, such as violence against women or immigrants. The founder of NoMantinels, Andrej Kuruc, says that the controversial referendum has paradoxically improved the image of homosexuals in media.
At the beginning, there was an idea to create artistic space where human rights could be discussed. Their main topic is the rights of sexual minorities, but they are gradually starting to include gender equality, violence against women, problems of immigrants or hate speech on the internet.
„The reactions after the first performance Slabosi (Weaklings) were varied. We were happy that we even managed to do it,“ says the founder Andrej Kuruc (aged 37) commenting the beginnings of No Mantinels. The amateur theatre ensemble was officially established five years ago, but all current members have been acting for a longer time.
During the former regime, performances of foreign homosexual artists were perceived as compromising, decadent and unacceptable. In Czechoslovakia, they were also considered illegal and subverting the socialist society.
Today, they represent liberation from traditional norms and create freedom for authors, script writers, actors and critically-thinking audience. „I wanted to give space to Slovak authors and young talented artists, “ explains Kuruc. Almost all plays are written by the ensemble.
We can talk so nicely, maybe it’s a start of a new friendship – says the actor Róbert Pakan to his colleague Roman Samotný in the play If Things Were What They Are… The story of two men and one woman won the first prize in the Drama 2005 contest.
In Slovakia, there are not many performances on LGBTI topics and the theatre is gradually adding more topics which are not talked about in the public. „We wrote a play on two women footballers, one is hiding her sexual orientation, the other one is not. Homophobia is present even in sports environment, “ reveals Andrej Kuruc. It is an attempt to look into the soul of a person struggling to express their personality in public and on the problems they must face in consequence.
Earlier this year, Slovakia was buffeted by the referendum of the Alliance for Family, which had organized a plebiscite on the ban of adoptions to couples of the same sex and sexual education at primary schools. In September, Slovakia will witness the second march for life and „traditional“ family.
The founder of the LGBT theatre ensemble comments on the events with a detached view. „It is good that the discussion is lively. A few years ago, we were not talking about it at all, media did not pay any attention to the topic. “ According to him, even the controversial referendum has paradoxically improved the image of LGBTI community in the national media.
„Journalists look for stories and try to see the picture from both sides. Just before the referendum, they provided correct and objective information, “ he says. However, he also feels that homosexuality as a topic is not interesting for Slovaks, similarly to other discussions on human rights. „I think they accept us, but at the same time they say OK, just don’t express it publicly. “
Saturday’s event of Radio Kiki taking place in the morning together with traditional markets in Stará Tržnica in the centre of the capital city proved him right. LGBTI community representatives organized their own event, several metres away from a performance of the Bratislava City Theatre for children. None of the parents had a problem with that.
This is also the aim of NoMantinels – to change the stereotypes rooted in the minds of people with art. Apart from Bratislava, they performed in Košice, Žilina or Topoľčany. „It is not easy to attract people if it’s not a comedy, “ sighs Andrej Kuruc, adding that reactions of the audience also depend on the region.
Apart from theatre performances, No Mantinels organizes Drama Queer festival, gathering performances focusing on LGBTI topic with an exhibition of photographs of parents with their LGBTI children and a literary contest.[:]