Pištoľ pri hlave, vyhrážanie sa nožom, znásilnenia, bitky, škrtenie či nadávky. Biela dodávka odstavená na parkovisku neďaleko bratislavskej rafinérie Slovnaft bola svedkom nespočetného množstva podobných príbehov.
Postupne k nej prichádzajú ženy pracujúce v sex-biznise na neslávne známom výjazde z Bratislavy. Niektoré ostanú dlhšie, rozprávajú o svojich problémoch so „zákazníkmi“, na úradoch či s lekármi.
Okolo prechádzajú desiatky áut, neoznačené auto nevzbudzuje žiadnu pozornosť. Teplý čaj, káva, kondómy, testovanie na HIV alebo syfilis, právna pomoc, výmena injekčných striekačiek a mapovanie násilia v komunite, ktorú by miestni v týchto končinách najradšej nevideli.
Žiadne logo, žiadne pestré farby, žiadne marketingové nápisy. Namiesto toho právna pomoc, zdravotná prevencia a desiatky príbehov o tom, ako sa pracuje na nočnej ulici veľkomesta.
Sex, drogy, násilie
Občianske združenie Odyseus je v bratislavských uliciach dobre známe. Sedemnásť rokov sa venuje nízkoprahovej práci so ženami poskytujúcimi sexuálne služby za peniaze a ľuďom, ktorí injekčne užívajú drogy. Priamo do terénu chodí Odyseus štyrikrát do týždňa, okrem parkoviska v blízkosti stredoškolského internátu aj na Panónsku ulicu a do neslávne známej bytovky Pentagón vo Vrakuni.
„V teréne nenosíme viditeľné označenia, podľa ktorých by každý videl, že sme to my. Nechceme zbytočne pútať pozornosť okolia a chceme klientom a klientkám v najvyššej možnej miere zabezpečiť súkromie a anonymitu“, vysvetľuje Olívia Strelková, ktorá má v neziskovke na starosti program s názvom Červený dáždnik. Ten sa ako jediný na Slovensku venuje potláčaniu násilia na ženách pracujúcich v sex-biznise.
„Je to veľmi tabuizovaná téma, nikto o nej nechce veľmi hovoriť,“ vysvetľuje Strelková. Prvý prieskum robili na túto tému medzi ženami pred siedmimi rokmi.
Z 21 žien pracujúcich v pouličnom sex-biznise zažilo dvadsať opýtaných žien niekedy v živote pri svojej práci násilie. Polovica z nich opakovane. Presnejší pohľad do ulice má priniesť tretí prieskum, ktorý Odyseus vykonáva v teréne v týchto dňoch.
„Chceme zistiť, aké najčastejšie formy násilia sú páchané na týchto ženách, s čím sa klientky denne stretávajú,“ vysvetlila Strelková.
Pri téme sex-biznisu si väčšina ľudí predstaví klasickú šablónu: vyzývavo oblečenú Rómku približne medzi 20 až 40 rokov, ktorá je závislá na drogách a má problémy so zákonom.
„V skutočnosti to tak nie je, nevieme ich takto škatuľkovať. Niektoré sú slobodné, iné majú rodinu a deti. Niektoré užívajú drogy, iné drogy zásadne odmietajú, nepijú ani alkohol,“ vysvetľuje mladá právnička. Mýtus o tom, že na ulici sú prevažne len mladé dievčatá, Strelková odmieta: „Veľa ľudí si nevie predstaviť ženy v sex-biznise nad štyridsať rokov, ale i s takými pracujeme.“
Počas socializmu ich vtedajší režim označoval za príživníčky, dnes sú v očiach verejnosti vnímané ako odpad.
90. roky
Sandra je neprehliadnuteľná osoba. Charizmou aj výzorom. Sama o sebe s úsmevom hovorí, že je chodiacou históriou sex-biznisu v Bratislave. S fotografiou ani zverejnením celého mena nesúhlasila.
Začiatkom 90. rokov si ešte ako mladá študentka užívala nočný život hlavného mesta. „Bola to čudná doba, ľudia spoznávali slobodu a nové možnosti,“ spomína na porevolučnú atmosféru vo svojom rodisku. Prvé roky po revolúcii platilo v uliciach viac právo silnejšieho než písané zákony.
Sex sa vtedy kupoval v centre mesta, neskôr sa to presunulo na Krížnu ulicu a po vybudovaní diaľničných obchvatov k výjazdom z mesta.
„Bola som mladá a často som chodila na diskotéky. Odtiaľ sme sa zastavili ešte v bufetoch, kde stávali aj profesionálky. Občas na nás zatrúbili autá, alebo sa priamo zastavili a pokrikovali na nás.“ Poskytovať takéto služby mužom odmietala. „Nebrala som ich vážne,“ doplnila Sandra.
Zlomový moment pre ňu bol, keď išla s kamarátkou stopom na diskotéku mimo mesta.
„Chlap, ktorý nás viezol nám dal konkrétnu ponuku. Ešte vtedy som hovorila kamarátke: Vidíš, a takto začínajú,“ smeje sa Sandra.
Vyučená krajčírka bez zamestnania vtedy sex za peniaze odmietla, no niečo sa zmenilo.
„Začala som nad tým premýšľať, potrebovala som financie, tak som sa asi o mesiac išla sama postaviť na skúšku na ulicu,“ zdôverila sa otvorene Sandra. Tieto večerné akcie sa postupne opakovali, až sa stali rutinou.
Z centra sa postupne presúvala na Krížnu ulicu, odtiaľ ako väčšina jej kolegýň na Vajnorskú ulicu.
„Chodila som tam ako do bežnej práce a pri tom sa starala o domácnosť, o seba, nemala žiadne sociálne problémy.“ Z ulice odišla pred dvomi rokmi – na privát.
Z ulice na web
„Dnes sa sex-biznis robí cez internet, priváty, verejné domy. Je veľmi ťažké preniknúť niekam, kde nie sú dvere,“ vracia sa Sandra v rozprávaní do súčasnosti. Rozšírením internetu a smartfónov sa stal sex za peniaze dostupnejší ako kedykoľvek predtým a zároveň aj anonymnejší.
„Všetko je skryté za štyrmi stenami. Na ulici je nepríjemné, ak sa na niekoho chodia pozerať ako do zoologickej záhrady a fotografujú nás,“ vysvetľuje pracovníčka v sex-biznise. Podľa nej si tak v hlavnom meste tajne privyrába pri bežnom zamestnaní mnoho žien. Názor o neskúsených študentkách, ktoré sa po príchode z malých miest do Bratislavy začnú predávať, považuje za jeden z tradičných mýtov v tejto oblasti.
Vďaka svojej povahe a minulosti je Sandra pre Odyseus nielen cenný zdroj informácií, ale aj most medzi uzatvorenou komunitou a vonkajším svetom.
Nazýva sa aj ako prvá sex-biznis aktivistka na Slovensku. V Červenom dáždniku pracuje od roku 2010. Z terénu získava nielen informácie, ale slúži aj ako prvá osoba, ku ktorej ostatné ženy v sex-biznise chodia požiadať o pomoc.
„Odyseus som si všimla ešte na Krížnej, kam chodili vymieňať iným dievčatám použité injekčné striekačky. Razantne som ich odmietla, nikdy som neužila drogy a nechcela som, aby ma s takými ľuďmi niekto spájal,“ vysvetľuje Sandra. Aktivistom sa takto niekoľko rokov vyhýbala.
Názor zmenila, keď sa začali objavovať prvé problémy s políciou. „Začali nám chodiť prehľadávať kabelky, vyhadzovali nás preč s tým, že ide o nepovolené zhromažďovanie sa, kontrolovali okoloidúce autá,“ vysvetlila Sandra.
Po právnej pomoci začala chodiť do neziskovky na diskusie, workshopy, po materiál pre kolegyne.
„Neobhajujeme nútenú prostitúciu ani obchodovanie s ľuďmi. Hlavnou náplňou našej práce je ochrana zdravia a dodržiavanie základných práv aj pre ženy v sex-biznise,“ zdôrazňuje Olívia Strelková.
„Ľuďom sa nemusí páčiť, aký typ práce si tieto ženy vybrali, ale nie je správne ich za to ponižovať a ubližovať im,“ myslí si Strelková.
V Červenom dáždniku riešili aj prípady, kedy im z jedného autá hodili fľašu do hlavy alebo ich opľuli. Celkovo pracujú s približne dvesto ženami zo sex-biznisu, z toho 50 je pravidelných klientok. Na jeseň plánujú pracovné stretnutie s políciou, na ktorom chcú hľadať spoločné riešenia, ako čo najefektívnejšie pomáhať ženám v sex-biznise, na ktorých je páchané násilie.
Prácu v advokátskej kancelárii vymenila za ulicu a nízkoprahové občianske združenie. Priznáva, že pred prvým výjazdom do terénu mala sama predsudky.
Projektová koordinátorka OLÍVIA STRELKOVÁ (26) v rozhovore o tom, ako sa pracuje so ženami v sex-biznise a spolupráci s políciou.
Ako ste sa dostali k téme sex-biznis a ľudské práva?
„Pred dvomi rokmi som ukončila štúdium práva. Ešte počas školy som pracovala v advokátskej kancelárii a neskôr ako koncipientka. Vtedy som sa venovala obchodnému právu. Som otvorený človek, rada pracujem s ľuďmi a chcela robiť niečo užitočné. Prácu, ktorá ma bude napĺňať. Nelákalo ma sedieť niekde v kancelárii a zakladať s.r.o-čky.
V občianskom združení Odyseus som mala kamarátku, ktorá raz napísala na Facebook status, že hľadajú dobrovoľníkov. Od malička som mala panický strach z ihiel a injekčných striekačiek, pri odberoch krvi som odpadávala. Nevedela som si predstaviť, že by som pracovala v takejto oblasti, ale zvíťazila vo mne zvedavosť. Sex – biznis je veľmi ťažká téma – podľa mňa najťažšia, akej sa Odyseus venuje. Mnoho ľudí pre takúto prácu pochopenie nemá, vidím v nej veľa možností. Bola to pre mňa výzva.“
Pamätáte sa na prvú cestu do terénu?
„Samozrejme, ale nebol to okamžite ostrý štart. Máme pravidlo, že každý nováčik musí ísť minimálne šesťkrát do komunity len ako pozorovateľ alebo maximálne nalievať klientkam čaj, kávu, polievku. Pamätám si, ako som na začiatku mala obavy. Ani náročný výcvik vás nepripraví na úplne všetky situácie, ktoré môžu v teréne nastať. Keď som však na vlastnej koži pocítila, ako priateľsky klientky na odyseákov reagujú, obavy sa rýchlo vytratili.
Občianske združenie pôsobí 17 rokov nepretržite v uzatvorených komunitách. Ako sa podarilo získať si dôveru týchto ľudí?
„Bola to a stále je dlhá cesta. V minulosti to občianske združenie skúšalo rôznymi spôsobmi. V Bratislave sa začiatkom 90. rokov začali rozmáhať drogy a nikto nevedel, čo s tým robiť.
Odyseus vtedy založila skupina študentov sociálnej práce, chceli pomáhať ľuďom v núdzi. Chodili napríklad do podchodu s bandaskami na použité injekčné striekačky, na ktorých bol recyklačný znak a na ňom odznak injekčnej striekačky.
Mali naštudované knihy o tejto téme, analýzy zo zahraničia, ako naštartovať program výmeny injekčných striekačiek, a spolupracovali s odborníkmi zo zahraničia. Ale v praxi išli systémom pokus – omyl. Viac ako webová stránka alebo sociálne siete sa nám osvedčilo, keď nás klienti medzi sebou odporúčajú. Pôsobíme iba v Bratislave, aj to je jeden z dôvodov, prečo sa o nás dozvedia skôr z osobných kontaktov, než cez internet.“
Aké sú prvé výsledky programu Červený dáždnik?
„V súčasnosti dokončujeme dotazníkový prieskum, aby sme vedeli, aká je skutočná situácia v teréne. Vydali sme brožúrku s kontaktmi a radami pre týrané ženy, ktoré pracujú v sex-biznise. Sú v nej kontakty, poradenstvo, možnosti ochrany.
Zo skúseností vieme, že polícia často chce pomôcť žene, na ktorej bolo páchané násilie, ale nevedia, kam zavolať, ktoré občianske združenia sa týraným ženám venujú dlhodobo. Podarilo sa nám dostať do tímu bývalého policajta, ktorý má stále v zbore dobré meno.
Je to iné, keď sa policajt rozpráva s policajtom, uvedie nás a potom ľahšie nájdeme dohodu. Chceme počuť, ako oni vnímajú problém násilia v sex-biznise, čo navrhujú, kde vidia nedostatky. Zlepšila sa nám aj komunikácia s vedením polície a na jeseň máme s nimi naplánované prvé stretnutia, zaujala aj virálna kampaň s komičkou Evelyn.“
Nemali ste obavy, ako ľudia zareagujú na kampaň obhajujúcu práva žien v sex-biznise?
„Chceli sme ju urobiť trochu kontroverzne a provokačne, ale v rámci hraníc etiky. Bol to pre nás test, ktorý sa vydaril. Cieľom nebolo presviedčať nikoho, aby so sex-biznisom súhlasil, ale rozprúdiť diskusiu o násilí. Podľa mňa je lepšie, ak video s Evelyn videlo viac ako 14-tisíc ľudí, ktorí sa dozvedeli niečo viac o probléme, o ktorom sa bežne nerozpráva akoby sme spravili dojímavé video a to malo niekoľko stoviek zahliadnutí od fanúšikov a známych. Cieľom bolo osloviť najmä mladšiu generáciu. Neobhajujeme obchodovanie s ľuďmi, ale snažíme sa búrať mýtus, že násilie k práci v sex-biznise jednoducho patrí, že je akýmsi „rizikom povolania“. Chceli sme poukázať na to, že násilie na ženách nesmie byť tolerované za žiadnych okolností.[:en]A civic association helps to draw attention to incidents of domestic violence against women working in sex business. They have managed to start cooperation with the police and with women working on the street or in brothels.
Pointing guns at their heads, threatening with a knife, rapes, fights, strangling or insults. A white van parked near the Bratislava refinery Slovnaft has been a witness of countless stories of similar nature.
Gradually, the van is approached by women working in sex business at the infamous city exit. Some of them stay longer and talk about problems they have with „customers“, officials or doctors.
Dozens of cars pass by, a no-name car does not attract their attention. Hot tea, coffee, condoms, HIV or syphilis tests, legal aid, syringe exchange and monitoring of violence in a community which is highly unpopular among local residents.
No logo, no colours, no marketing slogans. This is replaced by legal aid, medical prevention and dozens of stories about work in the night streets of the capital city.
Sex, drugs, violence
The civic association Odyseus is very well-known in the streets of Bratislava. For 17 years, they have been involved in low-threshold work with women who provide sexual services for money and with injecting drug users. Odyseus goes to the field four times a week. Apart from the parking lot near a secondary school dormitory, they also visit Panónska street and the infamous Pentagon building in Vrakuňa.
„We do not wear any visible signs indicating who we are. We do not wish to attract unwanted attention and we want to provide our clients with the best possible privacy and anonymity, “ explains Olívia Strelková, responsible for the Red Umbrella program within the non-profit organization. The program is the only one of its kind in Slovakia, focusing on combating violence against women working in sex business.
„It is a taboo topic, nobody wants to talk about it very much, “ explains Strelková. The first survey among women working in this area was carried out seven years ago.
Out of 21 women working in the street sex business, twenty respondents have experienced violence at work. Fifty per cent of them repeatedly. A closer look into street life should be created by the third survey currently lead by Odyseus in the field.
„We want to identify the most frequent forms of violence against women, we want to know what our clients struggle with on a daily basis, “ said Strelková.
When we hear the expression sex business, most of us have a stereotypical pattern in mind: a provocatively dressed Roma woman at the age of 20 to 40 addicted to drugs living outside the law.
„Reality is different, such generalizations are hard to make. Some of the women are single, others have families and children. Some take drugs, others are strictly against them and do not even drink alcohol, “ says young lawyer. Strelková refuses the myth that women working on the street are predominantly young: „Many people cannot imagine women older than 40 involved in sex business, but we work with such women, too. “
During the socialist era, they were identified as parasites, today, the public considers them trash.
1990s
Sandra is striking person, due to her charisma and looks. She calls herself a walking history of sex business in Bratislava with a smile on her face. She did not give us consent to publish her photograph or her full name.
In the early 1990s, she was a young student enjoying night life in the capital. „Those were strange days, people got in touch with freedom and new opportunities,“ says Sandra on the post-revolution atmosphere in her hometown. Several years after the Velvet Revolution, the rule of strength was more important than any legislation.
Sex could be bought in the city centre, then the business moved to Krížna street and after the motorway bypasses were constructed, exits out of the city became the centre.
„I was young and I went to discos quite often. When we left, we used to go to buffets where “professionals” used to go. Cars used to honk at us, sometimes they even stopped and shouted. “ She refused to offer such services to men. „I didn’t take them seriously, “ adds Sandra.
The breaking point came when she and her friend hitchhiked to a disco in the outskirts.
„The driver gave us a specific offer. I remember telling my friend – see, this is how it starts, “ says Sandra laughingly.
The seamstress with no job refused sex for money at that time, but something has changed.
„I started to think about it. I needed money, so about a month later, I went to try it on the street, “ says Sandra honestly. Her night activities became more and more frequent, until they turned into a routine.
Later, she moved from the city centre to Krížna street. From there, she followed her colleagues to Vajnorská street.
„I went there as I would have gone to any other job. I took care of my household, I took care of myself and I had no social worries.“ She left the street two years ago – and went to a brothel.
From the street to the web
„Today, sex business is online, in brothels. It is very difficult to get somewhere with no doors,“ comments Sandra on current situation. As the internet and smartphones have become widespread, sex for money is more accessible and more anonymous than ever before.
„Everything is hidden behind four walls. On the street, it is unpleasant if people come to look at you and even take pictures, as if they were in a zoo, “ says the sex business worker. According to her, many women in Bratislava have a normal job and earn extra money in sex business in secret. The common image of young inexperienced students moving from small towns to Bratislava selling their bodies is one of many traditional myths, Sandra says.
Thanks to her character and past, Sandra is a valuable source of information for Odyseus, but she is also a bridge between a closed community and the outside world.
She also perceives herself as the first sex business activist in Slovakia. She has been working in the Red Umbrella since 2010. She obtains information from the field, but she is also the first contact person for women in sex business seeking help.
„I noticed Odyseus back at Krížna street, where they helped girls with syringe exchange. I refused them vigorously, I have never taken drugs and I didn’t want to be associated with such people, “ explains Sandra. She was avoiding activists for several years.
She changed her mind when first problems with the police arose. „They started to search our handbags, threw us out because of unauthorized assembly, they were checking cars passing by, “ says Sandra.
After receiving legal aid, she started to attend discussions, workshops and took materials for her colleagues.
„We do not defend forced prostitution or human trafficking. The main aim of our work is health protection and ensuring respect of fundamental rights of women in sex business, “ stresses Olívia Strelková.
„People may not like the path these women have chosen, but it is not right to humiliate them and hurt them, “ says Strelková.
Red Umbrella has experienced cases of bottles thrown out of a car at them or being spat at. They are working with approximately two hundred women involved in sex business, fifty of whom are regular clients. In autumn, they are holding a meeting with the police in order to find solutions to help women in sex business who are victims of violence.
She left a law firm and started working on the street for a low-threshold civic association. She admits that before she saw the field, she had prejudices, too.
Project coordinator OLÍVIA STRELKOVÁ (26) talks about working with women in sex business and cooperation with the police.
How did you get involved in sex business and human rights?
„Two years ago, I got my law degree. During my studies, I worked in a law firm and later as a trainee lawyer. I concentrated on business law. I am an open person, I like working with people and I wanted to do something useful. I wanted a meaningful job. I didn’t want to sit in an office and help others establish their companies.
A friend of mine worked in the civic association Odyseus and one day she wrote in her Facebook status that they were looking for volunteers. Since I was a child, I panicked when I saw syringes and needles, I fainted from getting my blood taken. I couldn’t imagine working in this area, but curiosity was stronger than fear. Sex business is a very difficult topic, I think that it is the most difficult one that Odyseus deals with. Many people don’t understand the work, but I can see many opportunities. It was a challenge for me. “
Do you remember the first field trip?
„Of course, but I did not start immediately. We have a rule – each newbie has to visit the community at least six times as an observer or maybe just serving tea, coffee or soup to clients. I remember how worried I was at the beginning. Even a tough training cannot prepare you for all situations that might happen in the field. But when I first saw friendly reactions of clients towards the Odysea team, all worries were gone.“
The civic association has been active for 17 years in closed communities. How did you manage to gain trust of the people?
„It has been a long journey. In the past, the civic association explored several ways. In Bratislava, drugs became widespread in the 1990s and nobody knew how to solve the issue.
Odyseus was established by a group of social work students eager to help people in need. They went to subways with cans for used syringes with a recycling badge and a syringe pin.
They read books and analyses from abroad on how to launch a syringe exchange program and they cooperated with experts from abroad. But in practice, the method was trial and error. We found out that personal recommendations of our clients are more efficient than our web site or social networks. We are active mainly in Bratislava, and this is one of the reasons why clients find out about us by means of personal relations rather than on the internet. “
What are the first outcomes of the Red Umbrella program?
„Currently, we are completing a survey that should give us an idea of the actual situation in the field. We published a leaflet with contact details and advice for abused women working in sex business. We include our contact details, counselling and options of protection.
We know from experience that the police want to help women who are victims of violence, but they do not know who to call, which civic associations are dealing with abused women in the long run. A former police man has joined our team, he still has good reputation in the police force.
It is much better when a police man talks to a police man. He introduces us and that makes it easier to reach an agreement. We want to hear their views on the issue of violence in sex business, their suggestions, space for improvement. Communication with the police management has also improved and in autumn, we will have our first meetings. Viral campaign starring the entertainer Evelyn was also a hit.“
Were you worried about people’s reactions to a campaign defending rights of women in sex business?
„We wanted to make it controversial and provocative, but within the limits of ethics. It was a test that turned out well. The aim was not to convince people to approve sex business, but to start a discussion on violence. I think it is better to have a video with Evelyn that has been seen by fourteen thousand people who learn something about a problem which is not discussed in the public, rather than shooting a moving video with several hundreds of views by fans and acquaintances. Our aim was to address especially the young generation. We do not defend human trafficking. We are trying to destroy the myth that violence is just a natural component of sex business and it is occupational hazard. We wanted to show that violence against women must not be tolerated under any circumstances.
[:]