[:sk]Učiť sa byť nezávislou, prečo je dôležité vzdelanie alebo ako komunikovať so samosprávami. Občianske združenie In Minorita s podporou programu Demokracia a ľudské práva učí rómske ženy stáť na vlastných nohách a zmeniť svoj osud.

„Na začiatku bolo dosť náročné pracovať so ženami  z našej rómskej osady. Neboli zvyknuté sa stretávať, preto sme začínali s ručnými prácami, postupne sme sa otvárali aj témy, ktoré boli náročnejšie,“ opisuje Petra Husárová z Komunitného centra v obci Varhaňovce pri Prešove.

Pri pletení košíkov, vyšívaní alebo maľovaní vajíčok si postupne vybudovala dôveru miestnych žien. V dedine žije približne tisíc Rómov a tvoria približne 70 percent z celkovej populácie obce. Drvivá väčšina z nich je nezamestnaná.

Postupne sa od zábavy dostali popri práci aj k vážnym témam. „Momentálne preberáme domáce násilie,“ dodala Petra Husárová, ktorá druhý rok pôsobí v projekte občianskeho združenia In Minorita s názvom Občianska participácia rómskych žien. Jeho cieľom je postupne zlepšovať postavenie Rómiek žijúcich v rómskych osadách.

Zatiaľ čo vo väčšinovej spoločnosti sa odhaduje, že týraná je každá piata žena, u Rómiek z osád je to podľa vládneho dokumentu každá druhá.

Na okraji

„Znásilnená rómska žena často musí zostať so svojím násilníkom. Väčšou hanbou je nebyť pannou a nebyť vydatá, ako žiť s násilníkom,“ píše sa v správe o diskriminácii žien na Slovensku, ktorú minulý rok prerokovala vláda.

Výskum životných podmienok rómskych domácností Rozvojového programu Organizácie spojených národov ukázal aj to, že zamestnanosť žien v segregovaných komunitách bola o polovicu nižšia ako pri mužoch a 4 až 5-krát nižšia v porovnaní so ženami z majority.

Sociálne vylúčenie Rómiek ich dostáva do závislosti od svojich mužov a dostávajú sa do blúdneho kruhu chudoby. Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied vlani upozornil, že ženy v osadách porodia priemerne štyri až päť detí. Vzdelané a zamestnané rómske ženy majú v priemere o dve deti menej. Chudoba tak najviac ovplyvňuje pôrodnosť v osadách. Čím je rodina chudobnejšia, tým má viac detí.

„Chceli sme podporiť komunity, kde už sa niečo deje – kde sú aktívne ďalšie neziskové organizácie, pôsobia tam cirkvi alebo sú tam aktívne obecné úrady či školy. S odstupom času sa dá povedať, že v komunitách nastáva postupná zmena, i keď, samozrejme, nie plošne,“ vysvetlila výber regiónov do projektu etnologička Zuzana Kumanová z občianskeho združenia In Minorita.

Odštartovali ho v štyroch  obciach pri Košiciach a Prešove: Vtáčkovce, Kecerovce, Varhaňovce a Rankovce, a v lokalitách Mojmírovce a Zbehy v okrese Nitra.

Podľa Kumanovej sa snažili pri tvorbe projektu zamerať aktivity na témy, ktoré samotné ženy z regiónov považovali za dôležité.

Osveta sa šírili najmä formou rozprávania sa a príbehov, podobne, ako to funguje v rómskych komunitách po stáročia.

„V priebehu dvadsiatich mesiacov realizácie projektu odpracovali ženy viac ako 6-tisíc hodín. Venovali sa ženám a ich deťom, ktoré pomáhali doučovať, nacvičovali rôzne programy, šírili osvetu, alebo sa venovali ručným prácam,“ opísala úlohy aktívnych Rómiek v komunite.

Niekedy stačí málo

Ďalšou zo žien, ktoré sa zapojili do projektu bola aj Dana Bandryová z Mojmíroviec. Situácia Rómov je tam lepšia ako na východe republiky. „Boli sme zvyknutí stretávať sa, ale s projektom prišla pravidelnosť a mohli sme sa venovať aj témam, na ktoré dovtedy nebol čas,“ myslí si. Kľúčová bola podľa nej práve téma násilia v rodinách.

„Potešilo ma, ako niekedy stačí málo, aby sa ženám dostalo pomoci, dokonca niekde zabralo dobré slovo, rozhovor či pocit spolupatričnosti,“ doplnila.

Ženy zapojené do projektu absolvovali desať dní neformálneho vzdelávania, počas ktorého sa učili o feminizácii, rómskych dejinách, ale i o tom, ako funguje samospráva a čo môžu zmeniť.

Jednou z výziev bolo pre nich pripravenie malých projektov pre svoje komunity, ktoré by mohli samy presadiť.

Anketa:

Otázka: Čo bolo na projekte najzaujímavejšie?

Mgr. Gabriela Gáborová – Vtáčkovce: „Najzaujímavejšie na projekte boli workshopy  o živote a histórii Rómov. Mnoho ľudí v osadách sa nezamýšľa nad svojou históriou, napríklad rómsky holokaust bol v obci veľkou neznámou.  Pre mňa zostane nezabudnuteľná  návšteva v Európskom parlamente.“

Mgr. Ildiko Gorová  – Vtáčkovce:  „Počas vzdelávania som sa veľa naučila z rôznych oblastí, napríklad aj o obecnej samospráve, komunálnej politike a politickom systéme u nás.  Pre mňa bola nezabudnuteľná návšteva slovenského parlamentu.“

Dana Bandryová – Mojmírovce: „V našej lokalite boli ženy zvyknuté sa stretávať, s projektom prišla pravidelnosť.  Aj pre mňa téma domáceho násilia bola nová. Vyhovoval mi spôsob vzdelávania, naučila som sa, že žiadna otázka nie je zbytočná.“

Petra Husárová – Varhaňovce

„Prínosom pre mňa bolo, že som dostala priestor viesť nejakú skupinu žien. Musela som sa naučiť pozerať na svet tak trochu ich očami, aby som ich vedela pochopiť. Za tie dva roky, čo som v projekte, sa udialo veľa pozitívnych  zmien v mojom živote, skončila som strednú školu, zmenila zamestnanie…. To, čo som sa naučila v projekte, mi pomohlo tieto zmeny uskutočniť.“

Amália Turtáková – Rankovce

„Záujem o aktivity bol spočiatku v našej obci malý, ale postupne sa to zmenilo. Ženy sa najradšej venovali ručným prácam a pri tom sme sa veľa zhovárali. Veľa sme sa smiali, i plakali, organizovali výlety pre ženy a deti a všetko si museli zabezpečiť samy. Na komunitných aktivitách sa dovtedy stretávali iba mamičky s malými deťmi, ale v tomto projekte boli zapojené aj staršie ženy. Hodnotím to ako veľké plus, pretože aj staršie ženy sa chcú stretávať a môžu odovzdať veľa svojich životných skúseností. Pozitívom pre mňa bolo, že som sa s nimi naučila komunikovať.“[:en]Learning to be independent, the importance of education or communication with local administration. Civic association In Minorita teaches Roma women to stand on their feet and change their lives.

„At the beginning, it was difficult to work with women from our Roma settlement. They were not used to meet up, so we started with handiwork, gradually opening more complicated topics, “ says Petra Husárová from the community centre in the village of Varhaňovce near Prešov.

With basket weaving, embroidering or egg painting, she managed to gain trust of local women. There are approximately a thousand Roma living in the village, representing 70 per cent of total population. An overwhelming majority of them is unemployed.

Apart from work and fun, they started to discuss more serious topics. „We are currently talking about domestic violence, “ adds Petra Husárová, who has been involved in the In Minorita’s Civic Participation of Roma Women project for two years. The aim of the project is to gradually improve the position of Roma women living in Roma settlements.

Whereas in the majority society, estimates show that every fifth woman is abused, in Roma settlements, it is every second woman, states a government document.

On the margin

„A raped Roma woman frequently has to stay with the rapist. It is more shameful not to be a virgin without being married than to live with an aggressor, “ states the report on discrimination of women in Slovakia, which was debated by the Slovak government last year.

The study of living conditions in Roma households of the UN Development Program has also shown that employment of women in segregated communities was twice lower in comparison with men and four to five times lower in comparison with majority women.

Being socially excluded, Roma women depend on their husbands and get into a vicious circle of poverty. Last year, the Institute for Forecasting of the Slovak Academy of Science reported that women in settlements give birth to four to five children on average. Educated and employed Roma women have the average of two to three children. Poverty influences birth rate in settlements. The poorer the family, the more children they have.

The ethnologist Zuzana Kumanová from the civic association In Minorita explains the selection of regions for the project. „We wanted to support communities where there are other non-profit organizations, churches or active municipalities or schools. Looking back, we see a gradual change in the communities, although it is not a global one.“

The project was launched in four villages near Košice and Prešov: Vtáčkovce, Kecerovce, Varhaňovce and Rankovce, and in the areas of Mojmírovce and Zbehy in the region of Nitra.

According to Kumanová, the activities of the project focus on topics which were considered important by women from the regions.
Awareness was raised especially by means of discussions and stories, which has been a standard practice in Roma communities for centuries.

„Within twenty months of the duration of the project, women have worked for more than six thousand hours. They were working with women and their children, they helped as tutors, rehearsed various performances, spread awareness or practised handicraft, “ says Kumanová on the activities of Roma women in the community.

Sometimes a little is enough

Dana Bandryová from Mojmírovce has also been actively participating in the project. The situation of Roma is better than in the eastern part of Slovakia. „We used to meet up, but the project gave us regularity and the opportunity to discuss topics that we had not had time for before, “ she says. According to her, the topic of domestic violence was crucial.

„It was nice to see that to help those women, sometimes a little is enough. In some cases only a word of advice, a talk or the sense of belonging did the trick, “ she added.

Women involved in the project received ten days of informal education focusing on feminisation, Roma history, but also the way how administration works and what they can change.

One of the challenges was to prepare small projects for their communities that could be implemented by themselves.

Survey:

Question: What was the most interesting part of the project?

Mgr. Gabriela Gáborová – Vtáčkovce: „The most interesting part of the project were workshops on the life and history of Roma. Many people in settlements do not think about their history, for instance the Roma holocaust was completely unknown in the settlement. For me, our visit to the European Parliament remains unforgettable. “

Mgr. Ildiko Gorová – Vtáčkovce: „During the education process, I learnt a lot from several areas, for example local administration, regional politics and the political system in Slovakia. The tour of the Slovak Parliament was an unforgettable experience.“

Dana Bandryová – Mojmírovce: „In our region, women used to meet, but the project gave us regularity. The topic of domestic violence was new to me. I liked the method of education, I learnt that no question is pointless.“

Petra Husárová – Varhaňovce

„It was an enormous benefit for me to lead a group of women. I had to learn to look at the world with their eyes so that I could understand them better. In two years I’ve spent in the project, many positive changes came to my life, I completed secondary school, I changed my job… What I learnt in the project helped me make those changes.“

Amália Turtáková – Rankovce

„The interest in activities was quite low in our village, but then it improved. Women liked handicraft and in the meantime, we started talking. We laughed, we cried, we organized trips for women and children and they had to take care of everything. Only women with small children used to meet within the community activities, but in this project, older women were involved too. I consider it a huge benefit, because older women want to meet up too and they can share their life experience. It was beneficial for me to learn how to talk to them.“

 

 [:]