Precitlivelosť? Ľudskoprávne vzdelávanie v Nórsku

Slovensko je kritizované Európskou komisiou za oddeľovanie rómskych detí do samostatných tried či škôl. Hoci náš zákon takéto konanie zakazuje, táto prax na mnohých školách pretrváva. Mimovládne organizácie roky neúspešne volajú po systémovej zmene. Aspoň čiastočnú zmenu sa aj v Nadácii otvorenej spoločnosti snažíme priniesť cez ľudskoprávne vzdelávanie a cez učiteľky a učiteľov. Začali sme čerpaním inšpirácie a skúseností počas exkurzie do Nórska.

V rámci študijnej návštevy dostala slovenská skupina možnosť zúčastniť sa vzdelávania na škole, diskutovať s vysokoškolskými pedagógmi pripravujúcimi budúce učiteľky a učiteľov, aj vypočuť si prezentácie študentských výskumných projektov o ľudskoprávnom vzdelávaní v Nórsku. Tie boli často kritické a poukazovali na chyby v systéme. Sami Nóri svoje školstvo nepovažujú za dokonalé a sú si chýb vedomí. Možno práve vďaka kritickému prístupu je ich školstvo také inšpiratívne.

Stojíme v triede, kde je asi 60 žiakov so štyrmi učiteľmi. Spolupracujú a vymýšľajú stále nové spôsoby vo vzdelávaní, aby sa deti v škole nenudili a aby dokázali svoje vedomosti využívať v reakcii na aktuálne témy. V nami navštívenej triede žiaci a žiačky diskutujú o práve dopozeranom filme – o príbehu muža, ktorý utiekol pred vojnou. Film nie je žiadna idealizovaná rozprávka, hrdina sa dal na kriminálnu činnosť. Žiaci diskutujú o jeho motiváciách, na naše požiadanie prepnú do angličtiny. Jednoducho preto, aby sme aj my rozumeli.

V následnom rozhovore nám učiteľka hovorí o poklese úrovne nórskeho školstva a poukazuje na zlé výsledky v medzinárodnom porovnávaní PISA. Spomedzi 65 porovnávaných krajín v roku 2012 skončilo Nórsko 30. v matematickej gramotnosti, 31. v gramotnosti vedeckej a 22. v čitateľskej gramotnosti. Výsledky naozaj nie sú lichotivé a tak prikyvujeme. Zároveň však pre porovnanie možno uviesť, že Slovensko nájdeme v jednotlivých kategóriách na 34., 40. a 43. mieste. Ale na rozdiel od Nórov si my  z toho až takú hlavu nerobíme.

Nóri bývajú často považovaní za príliš citlivých. Negatívne sa to prejavuje v medzinárodnej diskusii o odoberaní detí rodičom. Priestupky, ktoré nórske úrady motivujú k akcii, sú inde často považované za prehnané. A Nóri, verní svojej povahe, sa nebránia a nepredkladajú protiargumenty, lebo je jednoducho proti ich presvedčeniu o súkromných kauzách hovoriť do médií.

Školské vzdelávanie v Nórsku má zavedené mnohé črty, ktoré u nás len pilotne testujeme. Zaujímavou témou je napríklad sexuálna výchova, na ktorú kladú u pubertiakov dôraz. Na nami navštívenej škole majú tradíciu, že sexuálnej výchove medzi siedmakmi venujú šiesty týždeň v škole. Má to vtipnú symboliku: „seks“ je totiž po nórsky šesť. Učiteľka nám hovorí o potrebe pracovať najmä s dievčatami, na ktoré sa stále vyvíja obrovský tlak – majú skvele vyzerať, mať dobré výsledky v škole a ešte aj športovať.

Nórsko je považované za pokrokovú krajinu. Takto sme ho vnímali už pred návštevou a napriek tomu nám pripravilo mnoho prekvapení. Mňa osobne najviac zaujala existencia rómskej expozície v Interkultúrnom múzeu v Osle a existencia „Akčného plánu na zlepšenie životných podmienok Rómov v Osle.“ Ten v úvode hovorí, že populácia nórskych Rómov je malá, aktuálne odhadovaná asi na 700 ľudí, pričom väčšina z nich žije v Osle. Áno, 700-členná menšina má svoju expozíciu v múzeu a akčný plán na zlepšenie životných podmienok. Nórsko je jednoducho iné.