Je korupcia synonymom pre krádež?

EEA, EHP, Fond pre MVO

Združenie Proti korupcii pripravilo s podporou Fondu pre MVO II. ročník literárnej súťaže na tému korupcie. Prečítajte si ocenenú prácu 17- ročného Jána Hradického z košického Gymnázia Poštová 9.

Prečo (mnohým) ľuďom neprekážajú úplatky?

Korupcia je spoločnosťou považovaná za číre zlo. Spôsobuje a podporuje morálny rozklad spoločnosti, odčerpáva verejné financie a ničí podnikateľské prostredie. Hriešnici korupčných káuz sú považovaní za spodinu spoločnosti a ich prehrešky často napĺňajú spravodajstvá mnohých médií. Napriek tomu sa väčšina ľudí s korupciou stretla. Napriek tomu ju nahlásilo len mizivé percento z nich. Napriek tomu je korupcia často ticho tolerovaná. Ako sa priami účastníci úplatkárstva snažia svoje konanie ospravedlniť sami pred sebou? Prečo mnohým ľuďom úplatky neprekážajú? A nakoniec, ako túto pliagu poraziť?

Už v staroveku boli známe prípady uplácania, veď už Chammurapiho zákonník obsahoval protikorupčné opatrenia. Dokonca aj slávny grécky filozof Plutarchos už pred dvoma tisíckami rokov opísal korupčnú aféru aténskeho rečníka Démosthena, ktorý rečnil za vyhnanie miestneho aristokrata Harpala z dôvodu, že chce ich obec uvrhnúť do vojny. Neskôr poslal Harpal Démosthenovi zlatý kalich naplnený dvadsiatimi talentmi, ktorým Démosthenos neodolal, a keď mal ďalší deň opäť rečniť proti Harpalovi, prišiel na zhromaždenie ľudu s bielym šálom okolo krku a posunkami vysvetlil, že stratil hlas, a teda nemôže rečniť.

Týmto výletom do minulosti som chcel ukázať, že korupcia a úplatky nie sú javom len 20. alebo 21. storočia a nie sú ani dôsledkom štyridsiatich rokov komunistickej diktatúry, ako sa mnohí ľudia domnievajú. Dôvody toho, prečo mnohým ľuďom úplatky neprekážajú, budeme teda musieť hľadať v entite, ktorá pretrváva od čias prvých ľudských spoločenstiev a tou entitou je morálka.

Morálka zaujíma v živote človeka pomerne pevné miesto. Napríklad každý človek na Zemi vie, že kradnúť sa nemá. A teraz sa pozrime na korupciu a úplatky. Nie sú to vlastne synonymá pre slovíčko krádež? Skutkovou podstatou krádeže je povýšenie vlastného záujmu nad záujem iného človeka, ktorému niečo vezmem, a teda ukrátim ho o to a zároveň túto konkrétnu vec získam. Na druhej strane, ak sa dopúšťam prijatia úplatku a môjmu kamarátovi „dohodím“ zákazku, ktorú zrealizuje za vyššiu cenu, než aká by bola pri férovej súťaži, robím opäť to isté. Opäť povyšujem svoj záujem v podobe úplatku nad záujem niekoho iného, v tomto prípade spoločnosti, ktorá stratila peniaze. Aj napriek tomu, že krádež a korupcia je v podstate to isté, stále je na Slovensku pätina populácie(1), ktorá sa s korupciou stretla a 62% manažérov ochotných zaplatiť úplatok (2). Drvivá väčšina z tohoto obrovského počtu ľudí korupciu nenahlásila. Znamená to, že keby ľudia išli po ulici a niekto by rozbil výklad v obchode a snažil by sa niečo ukradnúť, tak 20% ľudí by nezavolalo na políciu? Znamená to, že keby manažérom niekto zobral peňaženku, tak by si 62% z nich  povedalo, veď to je normálne, veď na Slovensku to tak chodí? Určite nie.

Ak sa pozrieme na porovnanie krádeže s korupciou vidíme v nich len jeden jediný rozdiel. Pri krádeži berieme peniaze od konkrétnej osoby a táto konkrétna osoba bude ukrátená o tieto peniaze, avšak pri korupcii napr. vo verejnom obstarávaní berieme peniaze od spoločnosti, v ktorej k týmto peniazom prispel každý viac-menej rovným dielom prostredníctvom daní. Takže jediný rozdiel je v tom od koho berieme peniaze, či je to od konkrétneho jedinca alebo od spoločnosti, ktorá je v istom zmysle amorfná a nekonkrétna pretože pozostáva z veľkého množstva jedincov. Pri krádeži teda negatívny dôsledok leží na jednom jedinom človeku, pri korupcii sa negatívny dôsledok rozkladá na mnohých ľudí a práve v tomto aspekte nachádzajú korupční jedinci morálne ospravedlnenie svojich činov. Opäť sa vráťme k príkladu s verejným obstarávaním. Ak som ukradol päť miliónov eur, tak po prepočítaní to vychádza na necelé euro na každého Slováka, to im predsa vadiť nemôže! Práve tento kvázi-morálny postup ospravedlňuje korupciu zo strany ľudí, ktorí sú priamo v korupčnom konaní zapojení. Je to samozrejme hlúposť, veď napríklad zničenie lavičky v parku tiež nepoškodí nikoho konkrétneho, ale „len“ mnohých ľudí, ktorí by tú lavičku mohli použiť a napriek tomu je vandalizmus trestným činom. No ľudia si potrebujú vymyslieť nejaké ospravedlnenie svojich činov aj keď si v podvedomí uvedomujú, že nedáva zmysel. Je to taký Orwellovský „doublethink“. Teraz sa pozrime na ľudí, ktorí sú mimo korupčného konania a nemajú z neho žiadny úžitok, teda na obyčajných ľudí.

„No a čo, že bral úplatky, veď tie peniaze by sa aj tak rozkradli“ je asi najčastejšia reakcia na obyčajných ľudí. Prečo by napríklad nemohol prijať úplatok najnižší činiteľ obecného úradu v dedine so sto päťdesiatimi obyvateľmi vo výške dvadsiatich eur, keď sa na vrcholných exekutívnych pozíciách strácajú milióny? Samozrejme, tento príklad vôbec neospravedlňuje hriešnikov korupčných káuz a už vôbec nie tých, ktorí o úplatkárstve mlčia. Len vysvetľuje postoje bežných ľudí, teda tých, ktorí dajú lekárovi tých pár eur za to, aby im napísal PNku.

Myslím si, že mnoho ľudí úplatky toleruje aj preto, lebo rezignovali na starosť o veci verejné. Prestali voliť, prestali sledovať noviny, prestali sa zaujímať. Sú skeptickí, veď ako pomôže Slovensku nahlásený lekár, ktorý prijal úplatok vo výške päť eur, ak sa denne strácajú státisíce zo spoločných peňazí, na ktoré sa zbierame všetci prostredníctvom našich daní? Korupcia, úplatky, rodinkárstvo, schránkové firmy z Cypru, pochybné tendre a napríklad kauza Gorila sú spojené nádoby spoločenského rozkladu. Nemožno potlačiť len úplatkárstvo a ostatné kauzy, ktoré traumatizujú spoločnosť, nechať tak. Ak budú obyčajní ľudia naďalej vidieť, že na vrcholných pozíciách sa dejú podvody, tak budú benevolentnejší k svojmu okoliu, veď nikto nemá rád, ak sa voda káže a víno pije – prečo má štát legitimitu trestať korupciu, keď na jeho vrcholných pozíciach k nej dochádza dennodenne?

Korupcia tu vždy bola. Tisícročia ľudských dejín sú zároveň aj dejinami úplatkárstva a korupcie. Je zaujímavé, že dnes sme v epoche najväčšieho technického a dovolím si tvrdiť, že aj morálneho rozmachu ľudskej spoločnosti, napriek tomu boj s korupciou prehrávame na úrovni celosvetových organizácií (3) a aj na lokálnej úrovni. Bojovať proti úplatkárstvu môžeme  aj my sami tým, že nebudeme ochotní tolerovať úplatky v akejkoľvek výške a v akejkoľvek podobe, na druhej strane musí proti úplatkom bojovať aj štát, jednak zvýšením trestných sadzieb pre usvedčených a tiež zlepšenou prácou polície, ktorá má korupciu odhaľovať a dokazovať. Ďalej by mal štát bojovať proti korupcii aj dobrým príkladom. Veď aj Konfucius zakázal dieťaťu jesť cukor až vtedy, keď sa ho sám zriekol.

Internetové zdroje
(1)  http://ekonomika.sme.sk/c/7088979/brusel-hodnotil-korupciu-slovensko-nedopadlo-dobre.html
(2)  http://hn.hnonline.sk/online-rozhovor-118/korupciu-na-slovensku-toleruje-viac-ako-polovica-manazerov-tvrdi-prieskum-620812
(3)  https://www.thetrumpet.com/article/1853.782.0.0/world/united-nations/the-corruption-of-the-united-nations