Ľudské práva na vlastnej koži

O diskutujúcich:

Martin Jasso (VR producer) a Jakub Remiar (VR game designer), Pixel Federation

Social VR

Virtuálna realita, ktorá je v súčasnosti horúcou témou tech. priemyslu, bola od svojho vzniku vždy využívaná vo vedeckých laboratóriách na skúmanie a ovplyvňovanie ľudského správania a vnímania, častokrát aj v zmysle prosociálneho charakteru. Dnes už tento trend prerastá aj do mainstreamovej spoločnosti, či už ide o používanie 360 stupňového videa alebo VR samotnej. V našej prezentácii sa pozrieme na smerovenie aktuálnych trendov a využitia VR v tejto oblasti.

Katarína Mišíková, filmová teoretička, VŠMÚ

Príbeh je jedným zo základných spôsobov, akými sa učíme uchopiť svet. A filmové umenie jedným z najprístupnejších a najpodnetnejších spôsobov, ako príbehom nielen porozumieť, ale ich aj na vlastnej koži prežiť. V súčasnej kinematografii môžeme nájsť niekoľko filmov, ktoré nám sugestívne umožňujú zakúsiť, aké to je obliecť sa do ľudskej kože, keď sa naša ľudskosť ocitne v hraničných situáciách.

Tomáš Rafa, art aktivista

Projekt Nový nacionalizmus v srdci Európy skúma audiovizuálnymi prostriedkami prejavy nacionalizmu, pravicového extrémizmu, rasizmu a xenofóbie vo verejnom priestore od momentu dokončenia prvého segregačného múru na východnom Slovenku v Michalovciach v roku 2009. Doteraz si volnoprístupný filmový archív pozrelo viac ako 6 miliónov divákov na celom svete.

Boris Ondreička, výtvarník, spevák skupiny Kosa z nosa a kurátor Thyssen-Bornemisza Art Contemporary, Viedeň, Rakúsko

Hannah Arendtová uvažovala o „práve na právo“ ako o najbazálnejšom. Lenže (tak ako to kritizoval aj Jacques Rancière), ak hovoríme o „práve“, tak sa nevyhnutne vzťahujeme k spoločensky-kultúrnemu konštruktu, lebo v surovej prírode „právo“ predsa neexistuje. Arendtovej „právo na právo“ je depolitizovaním človeka (teda posunutia ho späť do surovo prírodného prostredia), ktoré Rancière odmieta. On rozoznáva zápas za ľudské práva, práve v tejto „sans papiers“ situácii, ako súčasť balíka spoločenského zápasu, ktorý je jadrom politického života. Pri väčšine ľudských akčností (vrátane načúvania) primárnu rolu zohráva „vôla“. Avšak existuje vôbec akási „vôla“ v nadimpulzovanom, presieťovanom svete? Boris Ondreička predstaví základné tézy projektu „Otázka vôle“, ktorý kurátorsky pripravuje spolu s Nadáciou otvorenej spoločnosti pre tento a budúci rok.