Výskum: ĽUDÁCKA SLOVENSKÁ REPUBLIKA ROKOV 1939-1945 A HOLOKAUST V KOLEKTÍVNEJ PAMÄTI SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI

14.03.2023

V januári 2023 sa uskutočnil výskum názorov verejnosti na obdobie rokov 1939-1945, holokaust a rôzne aspekty spomínania na tieto udalosti. Skúmali sme postoje a názory verejnosti na toto obdobie, ako aj na kľúčové zdroje informácií o ňom. 

Iniciátormi a realizátormi projektu boli: Nadácia otvorenej spoločnosti, Dokumentačné stredisko holokaustu, Inštitút pre verejné otázky spolu s Historickým ústavom SAV a Ústavom etnológie a sociálnej antropológie SAV. Zber údajov zabezpečila agentúra FOCUS na reprezentatívnej vzorke 1 060 respondentov vo veku od 15 rokov. 

Výskum nadväzuje na rovnaký projekt z januára 2013. Väčšina otázok i metodický postup sa opakovali, a tak máme unikátnu možnosť porovnať posuny vo verejnej mienke v daných témach za desať rokov. Oproti roku 2013 sme do aktuálneho výskumu prvýkrát zahrnuli tiež fenomén popierania holokaustu a zmerali jeho viditeľnosť v slovenskej spoločnosti. 

Hlavné zistenia

1. V historickom povedomí slovenskej verejnosti sa ľudácka Slovenská republika rokov 1939-1945 spája predovšetkým s postavou Jozefa Tisa. Jeho meno uviedlo 65 % opýtaných, čo je o 5 percent viac ako v roku 2013. Dá sa povedať, že pre veľkú časť verejnosti nemá toto obdobie žiadnu inú „tvár“, ľudia si spontánne nespomenú na iných predstaviteľov ľudáckeho režimu. 

Až štvrtina populácie si s daným obdobím nespája žiadne meno. Zastúpenie odpovedí „neviem“ klesá s rastúcim vekom respondentov: vo vekovej kategórii 15-17 ročných dosahuje až 45 percent, vo vekovej kategórii 18-24 rokov 44 percent, u starších potom výraznejšie klesne.

Miesto Jozefa Tisa v pamäti verejnosti sa stalo ešte dominantnejším a súčasne pamäť na ostatných predstaviteľov ľudáckej Slovenskej republiky mizne, sú zastúpení ešte okrajovejšie ako pred 10 rokmi. 

2. V ďalšej otvorenej otázke sme sa pýtali na znalosť pojmu „arizácia“, ktorý je úzko spojený s daným obdobím. Správnu odpoveď uviedlo necelých 28 percent opýtaných, o 5 percent viac ako pred 10 rokmi. Podiel odpovedí „neviem“ klesol z 54 na 44 percent respondentov. V skupine 15-17 ročných sa podiel odpovedí „neviem“ znížil zo 78 percent v roku 2013 na aktuálnych 66 percent. Podobne vidíme pokles odpovedí „neviem“ aj v skupine 18-24 ročných z úrovne 67 percent v roku 2013 na 54 percent v roku 2023
3. Do tretice sme sa pýtali, či respondenti vedia – aspoň približne – koľko Židov bolo z územia vtedajšej ľudáckej Slovenskej republiky počas  2. svetovej vojny deportovaných do koncentračných táborov. Odpoveď v intervale 50 – 80 tisíc, čo sme považovali za správnu odpoveď, uviedlo 22  percent opýtaných,19 percent uviedlo podhodnotený počet a 24 percent uviedlo vyššie číslo. Necelých 30 percent odpovedalo neviem.  

Pri bližšom pohľade na triedenie odpovedí podľa vekových skupín vidíme pozitívny trend najmä v najmladších vekových skupinách. Je možné, že zvýšená dotácia hodín dejepisu v 9. ročníku sa prejavila najviac práve v oblasti encyklopedických znalostí, kedy respondenti mali uviesť konkrétne číslo. V skupine 15-17 ročných sa podiel odpovedí „neviem“ znížil takmer o polovicu – zo 65 percent v roku 2013 na aktuálnych 35 percent. Podobný pokles vidíme aj v skupine 18-24 ročných z úrovne 56 percent v roku 2013 na 31 percent v roku 2023

4. Biele miesta v pamäti o období ľudáckej Slovenskej republiky rokov 1939-1945 sa za desať rokov zmenšili, stále však mieru informovanosti o týchto reáliách nemožno považovať za uspokojivú. Zároveň narástol podiel ľudí, ktorí v postojových otázkach odsudzujú konanie vtedajších ľudáckych predstaviteľov, až 82 percent populácie si uvedomuje skutočnosť, že niektorí obyvatelia Slovenska počas holokaustu finančne či materiálne profitovali z prenasledovania a diskriminácie Židov na Slovensku.

Znížil sa podiel odpovedí „neviem“ a ten najviac súvisí s vekom: čím mladší sú respondenti, tým menej vedia, pritom by sa dalo očakávať, že stredoškolská mládež by mala mať znalosti z našej modernej histórie v čerstvej pamäti z hodín dejepisu. 

Nadpolovičné podiely odpovedí “neviem” v najmladších skupinách naznačujú, že výučba na školách nie je dostatočná. Reakciou na tieto zistenia by malo byť rozširovanie metodickej podpory pre pedagógov v tomto smere. 

Výsledky z roku 2013 si môžete pripomenúť na tomto linku: https://www.ivo.sk/6957/sk/aktuality/slovensky-vojnovy-stat-a-holokaust-v-kolektivnej-pamati-slovenskej-spolocnosti

Dokumenty na stiahnutie

Prezentácia výsledkov komparatívneho výskumu za roky 2013 a 2023

Ľudácka slovenská republika rokov 1939 – 1945 a holokaust v historickej pamäti slovenskej spoločnosti / Správa z komparatívneho výskumu 2023 – 2013

The Ľudák Slovak Republic of 1939–1945 and the holocaust in the collective memory of Slovak society / Comparative Research Report 2023 – 2013

Mediálne výstupy 

RTVS :1 (Ranné Správy, rozhovor, od 6. min.)

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14026/391380#459

RTVS :1 (spravodajská reportáž)

https://spravy.rtvs.sk/2023/03/ludia-vedia-o-vojnovej-slovenskej-republike-a-holokauste-ovela-viac-ako-v-minulosti/

JOJ (rozhovor)

https://history.noviny.sk/2-svetova-vojna/766514-co-vedia-slovaci-o-obdobi-1939-45

Aktuality.sk (podcast)

https://www.aktuality.sk/clanok/jkkuKjU/etnologicka-arizatori-chceli-po-pade-socializmu-restituovat-aj-majetok-arizaciou-ukradnuty-zidom-podcast/

Pravda (podcast)

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/660334-tiso-bol-zlocinec-uvedomuje-si-vacsina-slovenska-preco-potom-viac-pocut-extremistov/

Denník N (komentár)

https://dennikn.sk/3343472/pripominat-alebo-radsej-zabudnut/?ref=list

Denník SME (komentár)

https://komentare.sme.sk/c/23162079/je-cas-poziadat-o-odpustenie-za-holokaust.html