Prečo učiť o ľudských právach?

21.03.2023 ,

Audrey Osler, profesorka pedagogiky, Univerzita juhovýchodného Nórska 

Vzdelávanie o ľudských právach

Naše chápanie ľudských práv na začiatku 21. storočia bolo formované udalosťami z polovice 20. storočia, a najmä Všeobecnou deklaráciou ľudských práv z roku 1948, ktorá bola prijatá po druhej svetovej vojne. Všeobecnú deklaráciu vypracovali zástupcovia všetkých regiónov sveta. Boli to ľudia s veľmi odlišným právnym a kultúrnym zázemím. Ustanovila jednotný rámec pre všetkých ľudí a všetky národy.

Výchova k ľudským právam (VĽP) je v podstate o učení sa spoločnému životu, o uplatňovaní zásad spravodlivosti a mieru pre všetkých. Cieľom je vytvoriť kultúru ľudských práv. Zásady výchovy k ľudským právam zostávajú rovnaké bez ohľadu na vek žiakov a  študentov, ich kultúrne zázemie, alebo krajinu, v ktorej žijú. Spôsoby, akými sa tieto zásady vyučujú a uplatňujú, sa však zvyčajne líšia v závislosti od situácie, v ktorej sa učitelia a žiaci nachádzajú, od každodenných výziev, ktorým čelia a od skúseností daných žiakov a študentov.     

Prečo brať vzdelávanie o ľudských právach vážne?

Žijeme v nepokojných časoch. To je nepochybne dostatočný dôvod na to, aby sme učili o ľudských právach. Podľa niektorých ľudí je výchova k ľudským právam potrebná najmä teraz, pretože svet sa stal nebezpečným miestom.

Všeobecne sa uznáva, že v krajinách, ktoré postihla vojna, najmä občianska vojna, je výchova k ľudským právam a spoločnému životu nevyhnutná. Ja však tvrdím, že je rovnako dôležitá aj v etablovaných demokraciách a v spoločnostiach, ktoré zažili niekoľko generácií mieru. V Európe a na celom svete vidíme, že spravodlivosť a mier sú ohrozené. Nemôžeme si dovoliť byť k tomu ľahostajní.

Ľudské práva totiž nezabezpečia prázdne reči, ale jednotlivci a komunity, ktoré sú pripravené postaviť sa za svoje práva a práva svojich blížnych a brániť ich. Vlády majú povinnosť dodržiavať práva svojich občanov, ale je oveľa pravdepodobnejšie, že ich budú dodržiavať, ak si ich občania budú vedomí svojich práv a pripravení brať vlády na zodpovednosť. V 46 krajinách, ktoré sú členskými štátmi Rady Európy, majú vlády povinnosť chrániť ľudské práva všetkých obyvateľov krajiny bez ohľadu na ich právny status alebo štátnu príslušnosť. Zaviazali sa k tomu záväznou dohodou v rámci Európskeho dohovoru o ľudských právach.

Autoritatívni lídri zručne využívajú propagandu na propagáciu tzv. „alternatívnych faktov“ najmä v čase krízy, ako sme mohli vidieť v súvislosti s pandémiou Covid-19 a vojnou na Ukrajine. Preto je potrebné, aby si študenti v rámci VĽP osvojovali zručnosti kritického skúmania zdrojov a overovali si zdroje, ktoré používajú na získavanie informácií o svete. Študenti musia byť mediálne vzdelaní a rozvíjať si zručnosti kritického čítania, overovania zdrojov informácií a zamýšľania sa nad záujmami ľudí, ktorí im príbeh rozprávajú – či už prostredníctvom zavedených spravodajských kanálov alebo na sociálnych sieťach.

Etnonacionalistické hnutia výrazne prispievajú k deleniu ľudí na „oni“ a „my“ a snažia sa postaviť jednu skupinu voči druhej. V časoch úsporných opatrení politickí lídri niekedy používajú – migrantov a menšiny (ich) – ako obetných baránkov. Je dôležité, aby učitelia pomáhali žiakom pochopiť rozdiel medzi vlastenectvom a etnonacionalizmom. Učitelia musia žiakom pomôcť rozlišovať medzi „kritickým vlastenectvom“ – milujem svoju krajinu natoľko, že ju chcem zmeniť k lepšiemu – a slepým nacionalizmom – je to moja krajina, či je spravodlivá alebo nie. Vyučovanie takýchto pojmov je pre projekt ľudských práv zameraný na spravodlivosť a mier vo svete kľúčové. 

V čom môžu ľudské práva zlepšiť učenie detí?

Ľudské práva týkajú aj malých detí a každodenných problémov, s ktorými sa žiaci rôznych vekových kategórií stretávajú, ako je napríklad šikana, vylúčenie z kolektívu, nízke sebavedomie alebo problémy s telesným výzorom? Vieme, že všetky tieto veci majú negatívny vplyv na to, ako sa deťom páči v škole a ako sa učia. Učitelia rovnako ako rodičia chcú, aby boli žiaci v škole šťastní. Vieme, že keď sa žiaci cítia bezpečne, prosperujú, ale keď sa cítia neisto, ich schopnosť učiť sa sa znižuje a v najhoršom prípade môžu školu predčasne ukončiť. 

Pri výchove k ľudským právam je dôležité nesústrediť sa len na to, aby sa dieťa naučilo brániť vlastné práva, ale aj na to, aby dokázalo brániť a dodržiavať práva iných. Niektoré pojmy, ktoré poznajú už malé deti, ako napríklad láskavosť alebo spravodlivosť – alebo že niečo „nie je to spravodlivé“, patria k ľudskoprávnym pojmom, ktoré možno rozvíjať už od útleho veku a učiť tak deti spravodlivosti a solidarite.

Naučiť deti, aby sa o seba navzájom starali a zastali sa zraniteľných, je kľúčovým aspektom výchovy k ľudským právam a základom účinnej stratégie proti šikanovaniu. V prípade online šikanovania si učitelia málokedy všimnú, že sa niečo deje. Šikana sa zriedka týka len dvoch osôb, šikanujúceho a obete. Väčšinou je pri nej prítomných množstvo okolostojacich, ktorí nič nepovedia alebo sa tvária, akoby sa nič nedialo. Kľúčovým aspektom výchovy k ľudským právam je naučiť deti starať sa o seba navzájom a zastať sa zraniteľných. Tým, že učitelia vytvárajú a udržiavajú bezpečné vzdelávacie prostredie, robia dôležitý a kľúčový krok vo výchove k ľudským právam.

Prečítajte si celý článok v PDF v slovenskej alebo anglickej verzii tu:

  1. A. Osler – Prečo učiť o ľudských právach?
  2. A. Osler – Why teach for human rights?

 

Článok vznikol a bol financovaný v rámci projektu s názvom „Ľudskejší prístup k vzdelávaniu k ľudským právam na Slovensku“, ktorý je podporený v rámci Grantov EHP a Nórska 2014 – 2021 a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.

#eeagrants

Read our stories

Our projects

Look on what we are working
show projects

Newsletter