Okrúhly stôl k výchove a vzdelávaniu k ľudským právam

23.05.2023 Demokracia a ľudské práva, otvorené školy

Nadácia otvorenej spoločnosti spolu s partnermi Univerzitou Juhovýchodného Nórska a Univerzitou Mateja Bela v Banskej Bystrici zorganizovala 2. mája 2023 v Bratislave okrúhly stôl na tému: Výchova a vzdelávanie k ľudským právam v príprave budúcich učiteliek a učiteľov a v školskej praxi na Slovensku a v Nórsku. Okrúhleho stola sa zúčastnilo 20 zástupcov univerzít, škôl, štátnej a verejnej správy i mimovládneho neziskového sektora.

Cieľom podujatia bolo:

• Zosumarizovať aktuálne poznatky a prezentovať vybrané príklady z praxe na Slovensku.
• Priniesť inšpiráciu riešenia danej problematiky z Nórska.
• Diskutovať o tom, ako posilniť výchovu a vzdelávanie k ľudským právam vo vysokoškolskej príprave budúcich učiteliek a učiteľov, príp. aj učiteliek a učiteľov už v praxi.

V programe vystúpili významné expertky reprezentujúce inštitúcie a organizácie z Nórska a Slovenska. Vo svojich prezentáciách pomenovali aktuálny stav, výzvy i príklady dobrej praxe. Predstavujeme vám ich prezentácie (samotné prezentácie si môžete stiahnuť vo formáte PDF kliknutím na jej názov):

Prečo učiť o ľudských právach?
Audrey Osler, Univerzita juhovýchodného Nórska

Reflexia o vzdelávaní o ľudských právach v Nórsku: Legislatíva, učebné osnovy a prax
Beate Goldschmidt-Gjerløw, Univerzita Agder a Univerzita v Oslo

Príprava učiteľov na výchovu k ľudským právam: Prípadová štúdia
Katarína Vančíková, Barbara Basarabová, Lýdia Simanová, Pedagogická fakulta UMB

Ľudské práva na slovenských a nórskych školách. Ako to vidia deti?
Elena Gallová Kriglerová, Centrum pre výskum etnicity a kultúry
Výskumná štúdia – Ľudské práva na slovenských a nórskych školách. Ako to vidia deti?

Program Otvorené školy
Erika Szabóová, Simona Sládkovičová, Nadácia otvorenej spoločnosti
Program Otvorené školy

V diskusii k jednotlivým príspevkom aj v širšom fóre na záver okrúhleho stola zazneli tieto podnetné myšlienky vzťahujúce sa k hlavnej téme okrúhleho stola:

• Výchova a vzdelávanie k ľudským právam by nemali byť len záležitosťou občianskej výchovy alebo náuky o spoločnosti, ale ide o prierezovú tému. Ak je však niečo prierezovou témou, zodpovednosť majú „všetci“ učitelia, z čoho sa môže ľahko stať, že sa jej nevenuje „nikto“. Ako motivovať či presvedčiť „učiteľov predmetov“, že téma ľudských práv je aj ich témou? Dôležité sú 2 argumenty: 1. Krajina ktorá sa zaviazala dodržiavať Dohovor o právach dieťaťa a ďalšie ľudsko-právne dokumenty, má zodpovednosť implementovať ich a tým pádom aj hovoriť o ľudských právach s deťmi a mladými ľuďmi. Učitelia sú tí, ktorí sú v každodennom kontakte so všetkými deťmi a mladými ľuďmi v školách, a preto by mali túto tému reflektovať vo svojej práci. 2. V každom predmete sa dá nájsť priestor pre tému ľudským práv – je dôležité, ako tieto predmety učíme. Napríklad na literatúre je to o tom, aké literárne diela/príbehy vyberieme (majú v sebe rozmer ľudských práv) a potom ich spoločne reflektujeme; na geografii hovoríme o klimatickej zmene a zodpovednosti jednotlivcov i spoločnosti a podobne.
• Ako to vyzerá s prípravou učiteľov a zohľadňovaní ľudsko-právnych tém? Nedá sa hovoriť paušálne za všetky školy, a tiež je dôležité si uvedomiť, že učiteľstvo sa neštuduje len na pedagogických vysokých školách, ale aj na iných vysokých školách. Pokiaľ hovoríme o reflektovaní hodnotových resp. „kontroverzných“ tém pri príprave učiteľov, tak tu vidíme také dva hlavné faktory. Prvým je individualita vysokoškolského pedagóga, jeho postoj – niekto to vidí ako tému, iný nie. Druhým je systém – hoci niekedy máme tendenciu sa na systém vyhovárať, teraz je to oprávnené, pretože systém prípravy učiteľov hlavne sekundárneho vzdelávania je postavený predovšetkým na poznatky v oblasti konkrétneho predmetu. V súčasnom aj pripravovanom kurikule je téma ľudských práv vedená ako prierezová téma – a ak nebude prierezová aj vo vysokoškolskej príprave, tak študenti učiteľstva si neodnesú potrebné poznatky do praxe v tejto téme. Ďalšia vec je tiež, že v našom vysokoškolskom vzdelávaní stále prevládajú monologické metódy, čo tiež sťažuje príležitosti ukázať študentom ako s touto témou tvorivo pracovať.
• Na každej základnej škole by mala existovať funkcia koordinátor výchovy k ľudským právam a slobodám. To sú práve tí ľudia, ktorí si zaslúžia našu pozornosť. Okrem prípravy učiteľov by sme mali poznať aká je situácia na školách (niekde to funguje lepšie, niekde menej až vôbec) a poskytovať podporu aj týmto koordinátorom, ktorí na školách sú. Príkladom aktívneho prístupu k tejto téme je projekt Inšpiromat pre bezpečnú školu, ktorú realizovala Základná škola P. Jilemnického č. 2.
• Rozprávali sme sa o ľudských právach a podpore marginalizovaných či znevýhodnených skupín, podpore rôznorodosti ľudí a ich potrieb, ale všetky tieto skupiny tu boli medzi nami len druhotne zastúpené pohľadmi odborníkov. Mali by sme začať tým, čo samotné deti chcú, čo potrebujú, čo cítia… potom môžeme uvažovať, ako pripraviť učiteľov, aby naplnili potreby, ktoré deti samé vyjadrujú veľmi presne.
• Je na mieste poďakovať mimovládnym organizáciám, ktoré sa venujú ľudsko-právnemu vzdelávaniu a realizujú programy pre školy a pre učiteľov, čím zapĺňajú veľkú medzeru, ktorú máme, ako aj školám, ktoré sú im otvorené a spolupracujú s nimi. Napriek stále pretrvávajúcemu skôr pesimizmu vidíme, že mnohé veci sa na Slovensku posúvajú a snáď to viac dopredu posunie aj pripravovaná kurikulárna reforma.

Článok vznikol a bol financovaný v rámci projektu s názvom „Ľudskejší prístup k vzdelávaniu k ľudským právam na Slovensku“, ktorý je podporený v rámci Grantov EHP a Nórska 2014 – 2021 a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.

#eeagrants