Kultúrna Bratislava: Máme byť na čo hrdí, ale chýbajú podmienky na prežitie

Fond pre MVO

Hlavné mesto zo svojho rozpočtu financuje len príspevkové organizácie ako Galéria mesta Bratislavy či ZOO. O zdroje z grantového programu Ars Bratislavensis sa môžu uchádzať projekty „propagujúce mesto Bratislava“, akoby ju nepropagovala každá dobrá aktivita. Napriek neexistujúcemu systému podpory však  vzniká stále viac a viac kultúrnych a umeleckých aktivít, ktoré zvyšujú kvalitu života v meste. O to, aby tieto iniciatívy mali vhodné podmienky na prežitie a ďalší rozvoj, sa chce pričiniť KU.BA – Kultúrna Bratislava.

Platforma vznikla v januári 2015 ako jedna z aktivít projektu Partnerstvo pre kreatívnu Bratislavu, ktorý realizuje A4  – Asociácia združení pre súčasnú kultúru. Poriada diskusie o problematike s verejnosťou, komunikuje so zodpovednými politikmi. No predovšetkým sa pravidelne stretáva so zástupcami kultúrnej scény v Bratislave a spoločne formulujú potreby tohto sektora voči vedeniu mesta. Po druhej zo série diskusii sme sa rozprávali s iniciátormi projektu Slávom Krekovičom, Ľubom Burgrom, Bohdanom Smieškom a Zuzanou Ivaškovou.
Aké sú vaše dojmy z posledného stretnutia platformy?

B: Mňa osobne potešilo, že prišlo dosť ľudí. Zdá sa mi, že sa to dostalo do takého pracovného režimu od prvého stretnutia, ktoré bolo viac diskusné a plné lamentu. Ten je oprávnený, lebo väčšina ľudí je nesmierne frustrovaná zo stavu vecí. Súčasne sme sa už dostali do fázy, kedy sme sa dohodli na vzniku pracovných skupín a hovorili sme o konkrétnych veciach súvisiacich s kampaňou, s preambulou, skupina diskutovala o stanovisku k rozpočtu.  Čiže od prvého, akoby ideového stretnutia, sme sa posunuli k pracovnému nastaveniu.

Z:  Stretnutia KU.BA sú zatiaľ neverejné, ale zároveň robíme všetko preto, aby sme nevylúčili nikoho z dotknutej kultúrnej scény. Je pre nás veľkou výzvou od začiatku sa profilovať tak, že to nie je uzavretá komunita, že A4ka si robí niečo pre seba. Síce sme nositeľmi projektu, ktorý bol podporený z Nórskeho finančného mechanizmu, ale chceme, aby bol celý proces čo najviac participatívny.

Na diskusii som mala pocit, že ľudia sú tej téme otvorení, ochotní na nej pracovať, že reakcia komunity je naozaj pozitívna.

S: To sú spoločné záujmy, ktoré začal konečne niekto presadzovať. Nie prvýkrát, ale konečne je to nejaká snaha o systémovú zmenu. A stretlo sa to aj s voľbami, že sa vymenilo vedenie mesta a poslanci.

Ľ: Navyše scéna je ďaleko bohatšia ako pred 10 alebo 20 rokmi, to je diametrálne odlišné. A potom, keď tí ľudia pochopili, že toto nie je nejaké jedno stretnutie, ale beh na rok a 4 mesiace, kde je to nejako vymyslené, že na tom nejakí ľudia robia, tak ich to nakoplo. Presne ako to povedal Bohdan, to prvé stretnutie bolo tak ako poďme sa stretnúť opäť, ako sa stretávame raz za čas. Uvidíme, koľkí prídu a povieme si to ako to je, vypijeme si pivo a pôjdeme preč . Potom zrazu zistili, že tu sú nejakí ľudia, nechcú sa len raz stretnúť , ale majú to vymyslené. To druhé stretnutie bolo už pracovné, prišli naozaj tí, ktorí chcú niečo robiť. Prišli konkrétne aj mailové reakcie, s poznámkami, s materiálmi, ktoré sa dajú použiť. Keď to môžem porovnať za posledných 20 rokov, tak toto je diametrálny rozdiel medzi tými stretnutiami, ktoré boli predtým. Tu sa to preklopilo do prirodzenej selekcie ľudí, ktorí chcú pomôcť, majú na to kapacity, schopnosti. Bol som milo prekvapený, koľko ľudí chcelo byť aktívnych a zapojilo sa do toho.

Tá potreba je tu dlhodobo, čím je to teda iné a čo vlastne aj pre vás bol bod, že ste si povedali, že idete do toho? Okrem teda toho, že ste dostali grant z Fondu pre MVO?

Ľ: To je dôležitý bod, lebo my to robíme so Slávom možno už 12 rokov a vždy sme narazili na to, že  máme nejakú kapacitu, ale potom na tom potrebujeme systematicky robiť a nemáme na to ľudí, nemáme ich ako zaplatiť. Skepsa z toho, že sa podarí urobiť 2-3 stretnutia a potom na to nemáme síl, podľa mňa sužovala všetkých. A tento grant vytvára predpoklad na to, aby sa aspoň ten rok a 4 mesiace dali systematizovať postupy, nakopnúť ľudia, vytvoriť nejaký tím.

Z: Kultúrna scéna je práve špecifická v tom, že to nie je scéna, ktorá by mala problém s nápadmi, víziami a ideami. To rozhodne problémom nie je. Vždy existovalo  viacero pohľadov a názorov na celú vec. Ale práve teraz veľmi pomáha systematická práca.

Ľ: Navyše, podpisom zmluvy sme sa zaviazali, že to urobíme. (všetci smiech) Zasmiali sme sa, ale je fakt, že nás ešte čaká veľa situácií, keď už možno nebudeme vládať, ale že nás to nepustí. Je to záväzok, z ktorého sa už nevyvlečieme a to je pre tú stratégiu a prostredie dobré.

Čo svojou prácou za rok aj niečo chcete dosiahnuť? Čo je tá ideálna situácia, ktorá by mala nastať, až  projekt skončí?

S: Okrem toho, že sa musia uskutočniť  naplánované aktivity, plán v pozadí je, že by sa naozaj malo v dialógu s mestom dospieť k pokročilému štádiu prípravy kultúrnej stratégie, teda nejakej rozvojovej koncepcie pre mesto.
Konkrétny výsledok bude závisieť od toho, ako sa to všetko podarí aj v súčinnosti so všetkými orgánmi, poslancami a verejnosťou. Je tam množstvo paralelných procesov, jednak vo vzťahu k informovaniu a zlepšovaniu verejného povedomia o celej scéne, kto tú kultúru vlastne vytvára, a informovanie o tom, ako to v meste funguje. Ale tiež snaha o to, aby sa aj poslanci a vedenie mesta zapojili do toho procesu.

V ideálnom prípade bude výsledkom koncepcia, ktorá nebude len na papieri, ale bude výstupom širšieho participatívneho procesu, kde sa všetci ľudia, ktorí k tomu majú čo povedať zapoja do prípravy. A nebude to len pro forma, ale bude to reálne spojené s nejakým akčným plánom. Vytvorí  sa rámec, aby sa podmienky pre kultúrne aktivity nastavili aj do budúcna tak, že sa to už ťažko bude dať zvrátiť.

Tých otázok je veľa, nesúvisí to len s peniazmi, ale aj ďalšími kapacitami, ktoré sa v priebehu tohto projektu ešte len musia identifikovať – aké sú potreby aktérov, aké sú zdroje, aký je tu potenciál v rôznych oblastiach. Ako tomu môže mesto pomôcť, aby sa v horizonte 5-10 rokov veci zásadne pohli dopredu. To sa týka rovnako nezávislej scény ako inštitúcií, ktoré mesto zriaďuje a ďalej je to napojené na všetky úrovne mestských častí, kraja, aj Ministerstva kultúry, ktoré vlastne len teraz schválilo štátnu stratégiu rozvoja kultúry. Toto všetko by v ideálnom prípade malo na seba nadväzovať.
Na konci toho všetkého očakávame, že jednak tá scéna bude prepojená, verejnosť bude informovaná a bude chápať, prečo to je dôležité a prečo k tomu vôbec došlo. Ale tiež, že politici si to už uvedomujú a úradníci takisto prispejú k tomu, že bude konečne prvý raz vytvorený rámec pre to, ako v tomto meste kultúra funguje.

B: To čo je podstatné, je zmena paradigmy. Nie je predsa možné, aby v tomto meste existovalo povedzme 300 kultúrnych a umeleckých subjektov a z tých 300, ktoré vytvárajú kultúrnu ponuku, bolo financovaných 5. Z celého balíka, ktoré toto mesto na kultúru poskytuje, bez akéhokoľvek merania kvality. A všetky ostatné subjekty, ktoré tu vytvárajú ponuku, nedostávajú nič. Nikto sa nad tým nezamýšľa, prečo to tak je, že to je divné.

Ľ: Okrem stratégie rozvoja kultúry je podľa mňa veľmi dôležitý spôsob ako to vzniká. Máme jeden cieľ, ale to, akým spôsobom k tomu cieľu dospejeme, je možno z dlhodobého hľadiska aj dôležitejšie. Spôsob, akým sa to deje, kultivuje to prostredie natoľko, že možno zabezpečí na dlhé roky uvedomelejšiu, kultúrnejšiu, kvalitnejšiu vzorku ľudí, ktorá vie vstupovať do systému demokracie a vie to ovplyvňovať pozitívnym spôsobom.

Aj propagácia smerom k verejnosti, ktorá je súčasťou projektu, je mimoriadne dôležitá, pretože verejnosť často vníma kultúru ako parazita. Neuvedomuje si celkom, aký má kultúra dopad na spoločnosť, prečo je nutná a prečo ju vôbec financujeme. Ďaleko viac rozumejú smetiam, parkovisku alebo bezpečnosti, ale kultúra je stále pre väčšinu ľudí nezrozumiteľná, alebo si ju personifikujú s nejakými Panelákmi a podobnými vecami.

Vyzerá to, že tá umelecká komunita je otvorená spolupráci, aká je vaša skúsenosť s mestom, s ľuďmi, ktorí majú zodpovednosť za jeho rozvoj a kultúru?

B: Veľký deficit, ktorý mesto má, je absolútne odborne nepripravený administratívny tím ľudí, zodpovedných úradníkov, ktorí sú vedúcimi oddelení atď. Nie všetko je iba o poslancoch. Do verejnej správy nechcú ísť robiť kvalitní ľudia, ale je dôležité aby tam išli a odtiaľ sa pokúšali nejako to prostredie zlepšovať. Poslanci v konečnom dôsledku schvaľujú to, čo im pripravia odborní pracovníci a keď nepripravia nič poriadne, tak čo môžu potom schvaľovať?
Dôležité je s politikmi vytvárať pole na diskusiu, vťahovať ich, otvárať témy, žiadať od nich aby boli otvorení. S tým sme prišli aj na kultúrnu komisiu, že sme ich žiadali o partnerský prístup. My ponúkame kapacity, odborný ľudský potenciál a žiadame ich: prosím zapojte sa, chceme to robiť spolu s vami.

L: Už prvý výstup, že na máj je naplánovaný otvorený stôl, ktorý navrhol primátor, je úplne v duchu toho projektu. Zatiaľ to vyzerá veľmi sľubne. Dúfame, že to tak aj bude.

V  diskusii o kreatívnom priemysle vyplynulo, že ľudia s rozhodovacou právomocou sú dosť uzavretí a s tou participatívnosťou je to len taká ilúzia, pro forma. Niekto vymyslí nejakú stratégiu, nejaké kreatívne centrá, ale je to úplne odtrhnuté od reality a toho, ako to reálne funguje.

S: Táto vec sa týka celoštátnej stratégie, ktorú pripravovali rôzne ministerstvá v súčinnosti aj s VÚC-kami a mestami. Je to dosť komplikovaný proces a mali do toho byť zapojené samozrejme aj mimovládne organizácie a subjekty z praxe, čo sme vlastne zistili, že sa neudialo. Keďže nie sú ešte ani tie finálne implementačné dokumenty zverejnené, tak je ten proces celý veľmi otázny.

Toto ale nie je len záležitosť mesta, i keď mesto bude riadiaci orgán a tým pádom na meste bude to, aby dokázali zladiť záujem rozvoja kultúry s kreatívnym priemyslom. Aj tá diskusia bola vlastne o tom, či je možné rozvíjať podnikanie v kreatívnych odvetviach bez strategického rozmýšľania v oblasti kultúry. Keď toto mesto neuvažuje nad rozvojom kultúry, mechanizmami na podporu umenia a voľnej tvorby, tak dosť ťažko môže len tak vymýšľať ako sa vlastne dajú v tejto oblasti rozvíjať podnikateľské zámery, zvyšovať zamestnanosť atď.

Ľ: Problematika kreatívneho priemyslu na Slovensku je ukážkou toho, že Slovensko je mladá demokracia, kde sa riešia ešte základné veci a preberá tézy rozvinutej Európy. Lenže napríklad v Nemecku nemajú problém sa bežne baviť o tom, že financujú nezávislú alebo nezriaďovanú kultúru. A na Slovensku bez toho, aby sa vydiskutovalo, čo je umenie a tvorba, pristupovať ku kreatívnemu priemyslu ako k niečomu, čo zarába peniaze, je zaujímavé pre Slovákov len preto, že sem pritečie veľký objem peňazí z EU. Ale oni obchádzajú to, čo všade inde už majú zažité. U nás sa bavíme o zásadnej otázke, že načo financovať kultúru, či to vôbec máme robiť. A do takého prostredia naliať obrovské peniaze znamená, že príde niekoľko supov, ktorí cítia možnosť rekonštruovať budovy, investovať a nakupovať techniku so 100 až 200 % ziskom. Čiže to je tak vulgárne povedané, v čom je problematika implementovania niektorých téz, ktoré v Európe sú aktuálne a my ich preberáme, ale nevieme čo s tým, lebo základ vôbec nemáme vyriešený.

Už sa v tomto prostredí všetci hýbete dlho, čo máte pocit že v bratislavskej kultúre funguje dobre a čo by je najviac pomohlo?

S: Ja si myslím, že funguje dobre to, že sa tu dejú tie aktivity a môžeme byť hrdí na veľa z toho, na priestory, ktoré nemajú obdobu v Strednej Európe, na umelcov, napríklad scéna experimentálnej hudby je u nás veľmi rozvinutá, atď. Čo znamená, že produktivita, ľudia ochotní niečo robiť, organizátori – to tu všetko je a je to relatívne životaschopné. A to, čo tomu chýba, sú podmienky, aby to dokázalo aj dlhodobo prežiť. Lebo tie rámce sú dôležité preto, aby to neskončilo tak, že tí ľudia sú vyčerpaní, vyhoretí, odchádzajú preč do zahraničia, alebo sa začnú venovať niečomu inému, pretože sa v tom prostredí nedokážu profesionálne rozvíjať. A toto je ten základný dôvod, prečo vlastne celý projekt vznikol.

Z: Tu potom hrozí také niečo, čo sme tiež počuli od primátora: že ľudia na kultúrnej scéne majú pocit, že oni sú tí nezávislí a autentickí, takže ich vlastne tie granty môžu pokaziť. Pravda je taká, že tie veci sa tu dejú a nejako sa budú diať ďalej aj bez podpory, pretože je to vitálny sektor a funguje vynikajúco. Pamätám si, keď som robila okolo roku 2005 diplomovku o rozvoji Bratislavy práve z pohľadu zapojenia občianskeho sektora, že tá situácia sa nedá porovnať s tým, čo je tu teraz. Scéna bola oveľa menšia a oveľa menej vecí sa tu dialo. Takže lepší sa to, bude to lepšie, ale tváriť sa, že teraz si nás nemusia všímať a my sa sami o seba postaráme a nebodaj to opierať o to, že vy ste tí nezávislí, to je nebezpečná cesta. Ukazuje sa, že je dobré, že sme sa od začiatku rozhodli používať výraz nezriaďovaná kultúra (pozn.:  mimo zriaďovateľskej pôsobnosti štátu či samosprávy), hoc ešte tu nie je tak bežne používané a musíme vysvetľovať ľuďom, čo znamená. Ale je to presne dobré na to, aby nás nechytali za slovo. To je asi dôležité, aby sme vyslali signál, že súčasný stav nie je v poriadku. Majú existovať transparentné, otvorené systémy podpory hoc aj „nezávislých“ aktivít a nezriaďované kultúrne subjekty majú mať možnosť sa v nich uchádzať o podporu.

Ľ: Keď sme predstavili návrh názvu KU.BA, tak Blaho Uhlár povedal, že to je veľmi dobrý názov, ktorý presne vystihuje situáciu v kultúre v Bratislave. Že to je naozaj niečo petrifikované v štyridsiatich rokoch, ktoré sme prežili s komunistami v socializme. Stále pretrváva pocit, že profesionálne umenie je len to, ktoré vzniká v inštitúcii. Či už je to rozpočtová alebo príspevková organizácia niekoho, kto ju zriadil. Umelec, ktorý je na voľnej nohe, to nemôže byť profesionál. To je taký ochotník, amatér, niekde musí byť zamestnaný a popritom si robí nejaké umenie. Tento názor stále pretrváva v umení tak, že ešte aj ľudia v kultúrnej komisii majú problém to pochopiť. Kultúra je posledné odvetvie, kde pretrváva komunizmus.

Viac informácii nájdete na kulturnabratislava.sk, v prípade záujmu o zápisy zo stretnutí platformy sa môžete obrátiť na ku.ba@a4.sk.

Projekt Partnerstvo pre kreatívnu Bratislavu je podporený z Programu podpory mimovládnych organizácií – Demokracia a ľudské práva, ktorý je súčasťou implementácie Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Prostredníctvom tohto Programu sa donorské krajiny, Island, Lichtenštajnsko a Nórske kráľovstvo podieľajú na znižovaní hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európskom hospodárskom priestore.