Kultúra a mesto: Sila príťažlivosti (a jej slabé miesta)

Čo mestám prináša kultúra? Aké podmienky sú potrebné na jej rozvoj? Čo pomáha dlhodobej udržateľnosti kultúrnych projektov? Akú úlohu v tom majú kultúrni organizátori a aktivisti, občania, mesto, inštitúcie? Konferencia Kultúra a mesto: Sila príťažlivosti priniesla do Bratislavy európskych odborníkov, ktorí hľadali odpovede na tieto a ďalšie otázky. Dialóg, ktorý naštartovalo a4 asociácia združení pre súčasnú kultúru vďaka podpore programu Demokracia a ľudské práva, sa tak počas 8. a 9. 12. rozšíril na celoeurópsky kontext.

Aká má byť udržateľná vízia kultúrneho mesta bola otázka, na ktorú hľadali odpovede zástupcovia samospráv. Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal a politička Magda Vášáryová sa zhodli na prirovnaní „svojho“ mesta k Pisztoryho palácu, v ktorom sa konferencia konala. Unikátny priestor s pohnutou históriou (počas vojny slúžil ako nemecké veľvyslanectvo, neskôr ako Leninovo múzeum) sa po rokoch zanedbávania postupne rekonštruuje a ožíva rôznorodou kultúrou. Žiaľ ani na tomto fóre primátor nevyužil šancu bližšie predstaviť svoju víziu pre kultúru v Bratislave a prezentoval skôr snahu o zvýšenie „kultúrnosti“ mesta prostredníctvom čistých ulíc, odstránených grafity a pod. Dobrá správa je však Nesrovnalova ochota k spolupráci práve so zástupcami KU.BA spoločne hľadať a formovať kultúrnu stratégiu Bratislavy.

Svoje skúsenosti z českých samospráv zdieľali aj zastupiteľ Hlavného mesta Prahy, Matěj Stropnický, a koordinátor kultúrnej politiky na magistráte mesta Brna, Viktor Piorecký. Obaja zdôraznili význam strategického plánovania a potrebu prekonania pozostatkov post-socialistickej averzie k vytváraniu plánov. Stratégia môže byť nápomocná pre kontinuitu aj pri zmenách vedenia. Podľa Stropnického je úlohou mesta predovšetkým vytvárať príležitosti a napomáhať už existujúcim kultúrnym aktivitám, nie byť ich organizátorom. Vášáryová na záver zdôraznila potrebu zvýšiť v kultúrnej obci povedomie o legislatívnych procesoch – len ak ich bude sledovať, bude možné vytvoriť dostatočne silný tlak na presadenie jej záujmov.

Ďalší z panelov sa venoval spolupráci v európskom priestore. Podľa moderátorky Zory Jaurovej je dnes opäť vysoko aktuálna nie len z dôvodu podpory diverzity, ale predovšetkým ako predpoklad zachovania humanity. Kultúrny teoretik a profesor Gernot Wolfram ako aj expertka na kultúrnu politiku a manažment Vensa Čopič sa zhodli, že európsky priestor je naďalej veľmi rozdelený, západne orientovaný a chýba nám povedomie o aktuálnom dianí a témach v umení v krajinách ako je Poľsko, Maďarsko, Litva či Slovinsko. Riešením môže byť vytvorenie a šírenie silných príbehov, ktoré má každá kultúra. Jiří Sulženko z EHMK Plzeň zhrnul svoje praktické skúsenosti s európskou spoluprácou, jej rôzne motivácie aj cenu. Zdôraznil, že európsky a lokálny rozmer kultúrnych projektov nie sú v protiklade. Zároveň upozornil, že množstvo európskych projektov nie je možné realizovať vzhľadom na nedostatočnú podporu na mestskej a národnej úrovni.

Diskusia Kultúra – mestotvorný faktor sa venovala najmä verejným inštitúciám, mimovládkam, spoločnostiam, občanom a ich vzájomnému vzťahu. Slabým prvkom sú v tejto rovnici podľa Marcina Poprawskeho z ENCACT občania, ktorým by práve spomínané inštitúcie a organizácie mali ukazovať a približovať význam kultúry. Za najslabší prvok však považuje verejné inštitúcie, ktoré si ešte neuvedomujú hroziace riziko – ich rozpočty sú zväčša do 70 – 90 % dotované verejnými zdrojmi. To však nebude platiť navždy a preto Poprawski upozorňuje na potrebu verejného sektora sledovať vývojové trendy kultúry. Elisabeth Leitner z Kulturhauptstadt 2024 to zhrnula ako nevyhnutnosť byť dostatočne odvážny na pripustenie zmien a poskytnutie priestoru ľuďom, ktorí ich prinášajú.

Výskumník Maroš Krivý zdôraznil, že kultúra nie je pre mesto len spôsobom ako si budovať značku, ale prináša alternatívne riešenia napr. pre rozvoj podnikania a iné. Poprawski dodal, že identitu mesta formuje predovšetkým aktivita, nie teórie a diskusie, ale to, čo mesto a jeho obyvatelia reálne vykonávajú a čím žijú. Tiež pripomenul, že náš región je stále v procese transformácie – zmena politiky môže prebehnúť za 6 mesiacov, ekonomická za 30 rokov, ale zmena myslenia ľudí sa odhaduje až na 60 rokov. Z tohto pohľadu ešte stále máme čas na prehĺbenie porozumenia a podpory kultúry. Aj prostredníctvom stretnutí a rozhovorov, aké priniesla konferencia Kultúra a mesto: Sila príťažlivosti.

Foto: KU.BA, Peter Fodora