Divadlo NoMantinels: Ukazujeme pohľad na lásku z inej strany

, , ,

Pred piatimi rokmi založili prvé LGBTI divadlo na Slovensku. Amatérsky súbor odvtedy otvára aj ďalšie témy ako násilie na ženách či imigranti. Zakladateľ NoMantinels Andrej Kuruc hovorí, že kontroverzné referendum, paradoxne, pomohlo zlepšiť obraz homosexuálov v médiách.

Na začiatku bola myšlienka vytvoriť umelecký priestor, kde by mohli hovoriť o ľudských právach. Ich hlavnou témou sú práva sexuálnych menšín, ale postupne otvárajú aj diskusie o rodovej rovnosti, násiliu na ženách, problémoch imigrantov, či prejavoch nenávisti na internete.

„Reakcie z prvého predstavenia Slabosi boli rozličné, boli sme radi, že sme to vôbec zvládli,“ spomína si na svoje začiatky Andrej Kuruc (37), zakladateľ divadla No Mantinels. Amatérske divadlo vzniklo oficiálne pred piatimi rokmi, ale všetci súčasní herci sa divadelníctvu venovali už predtým.

Zahraničné vystúpenia homosexuálnych umelcov boli v minulom režime vnímané ako kompromitujúce, dekadentné a neprípustné. Vo vtedajšom Československu aj protizákonné a rozvrácajúce socialistickú spoločnosť.

Dnes zobrazujú oslobodenie od tradičných noriem a prinášajúce slobodu do rúk autorov, scenáristov, hercov a v neposlednom rade aj mysliacich divákov. „Chcel som, aby sme ukazovali pôvodnú slovenskú tvorbu a mladých talentovaných umelcov,“ vysvetľuje Kuruc. Takmer všetky inscenácie si píšu v divadle sami.

Ako sa vieme pekne porozprávať, možno, že je to zárodok nového kamarátstva, hovorí v inscenácii „Keby veci boli tým, čím sú…“ na pódiu herec Róbert Pakan svojmu kolegovi Romanovi Samotnému. Divadelná hra o živote dvoch mužov a ženy získala prvé miesto v súťaži Dráma 2005.

Predsudky medzi nami

Na Slovensku nie je veľa predstavení, ktoré by sa venovali LGBTI tématike, divadlo ale otvára postupne aj ďalšie témy, o ktorých sa nehovorí. „Napísali sme predstavenie o futbalistkách, z ktorých jedna svoju sexuálnu orientáciu pred svetom utajuje a druhá nie. Treba povedať, že aj v športovom prostredí sa vyskytuje homofóbia,“ prezrádza dej hry Andrej Kuruc. Pokúsili sa tým o pohľad do duše človeka, ktorý má problém prejaviť svoju osobnosť na verejnosti a problémy, akým vďaka tomu musí čeliť.

Slovensko začiatkom roka rozdelilo referendum Aliancie za rodinu, ktorá organizovala plebiscit o tom, či zakázať adopcie párom rovnakého pohlavia alebo výučbu sexuálnej výchovy na základných školách. V septembri sa zase konal Slovensko druhý Pochod za život a „tradičnú rodinu“.

Zakladateľ LGBT divadelného súboru sa tieto udalosti pozerá s nadhľadom. „Je dobré, že vôbec dochádza k nejakej diskusii. Pred niekoľkými rokmi sme o tom vôbec nehovorili, médiá sa tomu nevenovali.“ Podľa neho aj kontroverzné referendum, paradoxne, prispelo k tomu, že sa mení obraz LGBTI ľudí v mienkotvorných médiách.

„Novinári vyhľadávajú príbehy, snažia sa podať obraz z oboch strán, pred referendom informovali korektne a objektívne,“ hovorí. Na druhej strane má ale pocit, že homosexuálne orientovaní ľudia ako téma väčšinu Slovákov nezaujímajú. Rovnako ako ostatné diskusie v oblasti ľudských práv. „Myslím si, že nás akceptujú, ale zároveň hovoria: Dobre, no neukazujte sa tak veľmi na verejnosti.“

Happening

Za pravdu mu dalo aj akcia Radio Kiki, ktorá sa konala doobeda počas tradičných trhov v Starej tržnici v centre hlavného mesta. Zástupcovia LGBTI komunity tam mali svoju vlastnú akciu a o niekoľko metrov ďalej sa práve konalo predstavenie bratislavského mestského divadla pre deti. Žiadny z rodičov s tým nemal problém.

To je postupne aj cieľ zoskupenia NoMantinels. S pomocou umenia meniť stereotypy v myslení ľudí, okrem Bratislavy vystupovali už aj v Košiciach, Žiline, či Topoľčanoch. “ Nie je ľahké prilákať ľudí do divadla v dnešnej dobe na predstavenia, ktoré nie sú komédie,“ povzdychne si Andrej Kuruc a jedným dychom doplní, že aj reakcie publika sa líšia od regiónu, kde vycestujú.

Okrem divadelných predstavení organizuje No Mantinels aj divadelný festival Drama Queer, ktorý je prehliadkou inscenácií s LGBTI tématikou, výstavu fotografií rodičov s ich LGBTI deťmi a literárnu súťaž.

Autor/ka: Rudolf Sivý 30.09.2015

Aktuality